Agát (Robinia) je rod rastlín patriaci do čeľade bôbovité (Fabaceae). Agáty sú opadavé stromy a kríky so sperenými listmi a strapcami bielych až purpurových kvetov. Sú pôvodne rozšírené v južných a juhovýchodných oblastiach Severnej Ameriky. Agát biely bol v Európe pôvodne vysádzaný ako okrasná drevina a na zalesňovanie neplodných pôd, čoskoro však zdomácnel a miestami sa stal inváznou drevinou. Ako okrasné dreviny sa pestujú aj ďalšie druhy agátov.
Agáty sú tŕnisté alebo beztŕňové opadavé stromy a kríky. Listy sú striedavé, s celokrajnými stopkovitými lístkami. Palisty sú štetinovité alebo často premenené v tŕne. Kvety sú stopkaté, motýľovité, biele, ružové až purpurové, v úžľabných previsnutých alebo vzpriamených strapcoch. Kalich je päťlaločný, horné dva laloky sú čiastočne zrastené. Pavéza je veľká, srdcovitá, okrúhla až široko vajcovitá, krídla sú obvejčitá a uško, člnok trojuholníkovitý, tupý. Tyčiniek je 10 a sú dvoubratré, 9 z nich je asi do 3/4 zrastených nitkami, horná je takmer voľná alebo prirastená max. do polovice dĺžky. Semenník je podlhovastý, stopkatý, s mnohými vajíčkami a zahnutou čnelkou, zakončenou vrcholovú bliznou. Struky sú ploché, pukajú dvoma švami a obsahujú mnoho podlhovastých až ľadvinovitých semien.[1][2][3]
Rod agát zahŕňa v závislosti na ponímaní druhov asi 6 až 20 druhov. Je rozšírený v Severnej Amerike, najmä v Mexiku a v južných a juhovýchodných oblastiach USA.[1][4]
Agáty obsahujú neproteínovú aminokyselinu kanavanín, toxalbuminy robin a fasin, butein a jeho deriváty, flavanoly robinetin a iné látky. Z rozkladajúcich sa listov sa do pôdy uvoľňujú fenolkarboxylové kyseliny (najmä kyselina syringová), látky zabraňujúce klíčeniu semien iných rastlín. Drevo agátu je do žlta sfarbené glykozidicky viazaným xanthonom.[1][5]
Hlavnými toxickými látkami agátu bieleho sú toxalbuminy, spôsobujúce aglutináciu červených krviniek. Otravy agátom sú zriedkavé, prejavujú sa kolikovitými bolesťami brucha a hnačkami, namáhavým dychom, srdcovou slabosťou a kŕčmi, ktoré neskôr prechádzajú v ochrnutie a smrť. Otravy sa najčastejšie objavujú u zvierat pri ohryzovaní kôry a vetiev alebo pri primiešaní lístia do krmovín. Sú známe aj otravy detí žuvajúcich sladkasté korene podobné sladkému drievku. Podobné jedovaté látky obsahujú aj ostatné druhy agátov.[5][6]
Kanavanín
Kyselina syringová
Žlté barvivo xanthon
Niektoré druhy agátov sú v Česku pestované ako okrasné dreviny. Najbežnejšie je pestovaný agát biely, ktorý bol v Európe prvýkrát vysadený už v roku 1601. Existuje množstvo okrasných kultivarov, líšiacich sa najmä vzrastom, tvarom koruny a trnitosťou. Agát biely sa tiež používa na ozeleňovanie neúživných a suchých pôd, intenzívne sa však šíri a v niektorých oblastiach sa stal obtiažnou inváznou drevinou, ktorá potláča pôvodnú vegetáciu. Z ostatných agátov sú ako okrasné dreviny najčastejšie pestované druhy agát srstnatý (Robinia hispida), agát lepkavý (Robinia viscosa) a druh Robinia x ambigua.[1][2][9][10]
Drevo agátu bieleho je tvrdé, ťažké, húževnaté a trvanlivé. Bel je svetlo žltá, jadrové drevo je žltozelené až nazelenalo hnedé, neskôr tmavne na zlatohnedú farbu.[9][11] Agátové drevo je veľmi trvanlivé v styku s pôdou a vodou. V južnej Európe je používané na upevňovanie pieskov na brehoch riek, podobne aj na pobreží Severného mora. V Číne sa agáty pestujú pre získanie špeciálneho banského dreva k výdreve chodieb.[5]
Kvety agátu bieleho sa niekedy používajú na farbenie látok a papiera na žlto. Semená obsahujú až 12% oleja. Odhorčené a odtučnené semená možno mlieť na múku, ktorá bola používaná najmä v časoch núdze. Pražením možno získať kávoviny. V Amerike sa z chlopní strukov pripravuje sirup s ostro narkotickými vlastnosťami.[5]
Agát znesie aj veľmi chudobné a kamenisté pôdy, potrebuje však dostatok slnka. Niektoré druhy majú krehké drevo a mali by byť chránené pred prudkým vetrom. Presádzanie je najlepšie vykonávať na jar a chrániť pri ňom korene pred poškodením a vyschnutím. Kultivary agátu bieleho a všetky ostatné druhy sa množia štepením na podnož agátu bieleho alebo pomocou koreňových výmladkov či koreňových odrezkov, ktorými možno získať dlhoveké rastliny. Agát biely sa množí jarným výsevom, pred ktorým treba narušiť osemenie drhnutím osiva s ostrým kremičitým pieskom alebo sparením vriacou vodou.[12]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Agát
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Trnovník na českej Wikipédii.
Agát (Robinia) je rod rastlín patriaci do čeľade bôbovité (Fabaceae). Agáty sú opadavé stromy a kríky so sperenými listmi a strapcami bielych až purpurových kvetov. Sú pôvodne rozšírené v južných a juhovýchodných oblastiach Severnej Ameriky. Agát biely bol v Európe pôvodne vysádzaný ako okrasná drevina a na zalesňovanie neplodných pôd, čoskoro však zdomácnel a miestami sa stal inváznou drevinou. Ako okrasné dreviny sa pestujú aj ďalšie druhy agátov.
