Edmonton Hempnettle

Galeopsis speciosa, ye una especie de planta yerbácea añal, perteneciente a la familia de les lamiacees. Ye una maleza bien estendida y utilízase como floritu. Ye orixinaria d'Eurasia.

Flores.

Ilustración

Descripción

Ye una planta llamativa, robusta, añal, qu'algama los 40-70 cm d'altor, con un tarmu cuadráu y erecto. Les fueyes son ovalaes, de color verde con nervaduras y dentaes. El floriamientu producir ente xunu y setiembre. Les flores individuales son grandes y de color mariellu con un tubu de cabeza llarga y el llabiu inferior púrpura con un terminal mediu arrondáu.

Taxonomía

Galeopsis speciosa, describióse por Philip Miller y espublizóse en The Gardeners Dictionary: . . . eighth edition non. 3. 1768.^[1]

Etimoloxía

Galeopsis: nome xenéricu creáu por Linneo en 1753 pensando, na forma de "cascu" del llabiu cimeru de la corola. El términu puede derivar del griegu: galè = "papalba" y opsis = "apariencia", y esto seique por cuenta de que la flor aseméyase vagamente a una papalba.

speciosa: epítetu llatín que significa "llamativa"^[2]

Sinonimia

• Galeopsis prostrata Vill., Hist. Pl. Dauphiné 2: 388 (1787).
• Galeopsis cannabina Roth, Tent. Fl. Germ. 1: 254 (1788), nom. illeg.
• Galeopsis versicolor Curtis, Fl. Londin. 6(1): 38 (1791).
• Galeopsis pubescens Griseb., Spic. Fl. Rumel. 2: 135 (1844), nom. illeg.
• Galeopsis unicolor Fr., Summa Veg. Scand.: 14 (1845).
• Galeopsis sulphurea Jord., Cat. Jard. Dijon: 19 (1848).
• Galeopsis subalpina Schur, Verh. Mitth. Siebenbürg. Vereins Naturwiss. Hermannstadt 4: 59 (1853).
• Galeopsis versicolor var. sulphurea (Jord.) Rchb.f. in H.G.L.Reichenbach, Icon. Fl. Germ. Helv. 18: 18 (1858).
• Tetrahit sulphureum (Jord.) Fourr., Ann. Soc. Linn. Lyon, n.s., 17: 135 (1869).
• Galeopsis flavescens Borbás, Enum. Pl. Com. Castriferr.: 346 (1887).
• Galeopsis leiotricha Borbás, Oesterr. Bot. Z. 39: 234 (1889).
• Galeopsis crenifrons Borbás, Term. Füz. 17: 65 (1894).
• Galeopsis hispida Borbás, Term. Füz. 17: 65 (1895).^[3]

Ver tamién

• Terminoloxía descriptiva de les plantes
• Cronoloxía de la botánica
• Historia de la Botánica
• Carauterístiques de les lamiacees

Referencies

Enllaces esternos

• Wikimedia Commons acueye conteníu multimedia sobre Galeopsis speciosa .

• USDA PLANTS Profile
• Imáxenes en Google

Galeopsis speciosa (lat. Galeopsis speciosa) - dalamazkimilər fəsiləsinin işırqan cinsinə aid bitki növü.

Mənbə

Galeopsis speciosa és una espècie de planta herbàcia anual, pertanyent a la família de les lamiàcia. És una mala herba molt estesa i s'utilitza com a herba medicinal. És originària d'Euràsia.

Flores.

Il·lustració

Descripció

És una planta cridanera, robusta, anual, que aconsegueix els 40-70 cm d'altura, amb una tija quadrada i erecto. Les fulles són ovalades, de color verd amb nervadures i dentades. La floració es produeix entre juny i setembre. Les flors individuals són grans i de color groc amb un tub de cap llarg i el llavi inferior porpra amb un terminal mitjà arrodonit.

Taxonomia

Galeopsis speciosa, va ser descrita per Philip Miller i publicat en The Gardeners Dictionary:. .. eighth edition no. 3. 1768.^[2]

Etimologia

Galeopsis: nom genèric creat per Linneo en 1753 pensant, en la forma de "casc" del llavi superior de la corol·la. El terme pot derivar del grec: galè = "mostela" i opsis = "aparença", i això tal vegada a causa que la flor s'assembla vagament a una mostela.

speciosa: epítet llatí que significa "cridanera"^[3]

Sinonímia

• Galeopsis prostrata Vill., Hist. Pl. Dauphiné 2: 388 (1787).
• Galeopsis cannabina Roth, Tent. Fl. Germ. 1: 254 (1788), nom. illeg.
• Galeopsis versicolor Curtis, Fl. Londin. 6(1): 38 (1791).
• Galeopsis pubescens Griseb., Spic. Fl. Rumel. 2: 135 (1844), nom. illeg.
• Galeopsis unicolor Fr., Summa Veg. Scand.: 14 (1845).
• Galeopsis sulphurea Jord., Cat. Jard. Dijon: 19 (1848).
• Galeopsis subalpina Schur, Verh. Mitth. Siebenbürg. Vereins Naturwiss. Hermannstadt 4: 59 (1853).
• Galeopsis versicolor var. sulphurea (Jord.) Rchb.f. in H.G.L.Reichenbach, Icon. Fl. Germ. Helv. 18: 18 (1858).
• Tetrahit sulphureum (Jord.) Fourr., Ann. Soc. Linn. Lió, n.s., 17: 135 (1869).
• Galeopsis flavescens Borbás, Enum. Pl. Com. Castriferr.: 346 (1887).
• Galeopsis leiotricha Borbás, Oesterr. Bot. Z. 39: 234 (1889).
• Galeopsis crenifrons Borbás, Term. Füz. 17: 65 (1894).
• Galeopsis hispida Borbás, Term. Füz. 17: 65 (1895).^[4]

Vegeu també

• Història de la botànica
• Lamiàcia

Referències

Planhigyn blodeuol dyfrol yw Y benboeth amryliw sy'n enw benywaidd. Mae'n perthyn i'r teulu Lamiaceae. Yr enw gwyddonol (Lladin) yw Galeopsis speciosa a'r enw Saesneg yw Large-flowered hemp-nettle.^[1] Ceir enwau Cymraeg eraill ar y planhigyn hwn gan gynnwys Penboeth Amryliw, Penboeth Blodau Helaeth, Penboeth Dau Liw.

Mae'r rhywogaeth hon i'w chanfod yn tyfu mewn cynefinoedd oer a thymherus (neu gynnes) yn hemisffer y Gogledd a'r De fel y'i gilydd.

Gweler hefyd

• Geiriadur rhywogaethau Gwefan Llên Natur

Cyfeiriadau

Mae gan Gomin Wikimedia
gyfryngau sy'n berthnasol i:

Y benboeth amryliw

Konopice velkokvětá (Galeopsis speciosa), známá také jako konopice zdobná či sličná, je středně vysoká jednoletá bylina rostoucí především na pasekách, v lesích a křovinách.^[1][2]

Popis

Konopice velkokvětá dorůstá výšek od 20 do 100 cm^[1] a má dutou,^[2] větvenou a chlupatou lodyhu s výrazně štětinatými uzlinami.^[1]

Díky svým výrazným světležlutofialovým květům s tmavší žlutou skvrnou ve středu, jež se objevují v době od července do září,^[1] působí dekorativně. Květy s pyskatou korunou rostou v lichopřeslenech.^[2]

Listy konopice mají eliptický až vejčitý tvar s pilovým okrajem a na koncích jsou protaženy do delší špičky. Plody jsou hnědé hladké tvrdky.^[2]

Konopice velkokvětá je rozšířena po celé Evropě, do Severní Ameriky byla zavlečena.^[3] V Česku hojně roste především ve středních a vyšších nadmořských výškách.^[4]

Využití

Konopice velkokvětá patří mezi léčivé byliny. Její nať se využívá při léčbě zánětů horních cest dýchacích, protože povzbuzuje vykašlávání^[5] a rozpouští hleny,^[6] také působí močopudně, a během rekonvalescence podporuje apetit.^[5]

Rostlina je významná i pro včelaře, neboť včely rostlinu vyhledávají a na květech sbírají pyl a nektar, ve kterém je vysoké množství sacharózy. Příznivá je pro včely i poměrně dlouhá doba jejího květu.^[6]

Reference

1. ↑ ^{a b c d} Dr. Jiří Čihař a kol.: Příroda v ČSSR, Nakladatelství Práce, Praha 1976, 24-110-76, s. 239
2. ↑ ^{a b c d} naturabohemica.cz [cit. 2012-12-22]. Dostupné online.
3. ↑ botany.cz [cit. 2012-12-22]. Dostupné online.
4. ↑ borec.cz [cit. 2012-12-22]. Dostupné online.
5. ↑ ^{a b} Bylinkové řádění [online]. na-septande.cz [cit. 2012-12-22]. Dostupné online.
6. ↑ ^{a b} Oldřich Haragsim: Včelařské byliny, nakl. GRADA, 2007, ISBN 978-80-247-2157-6, s. 44-45

Externí odkazy

• Obrázky, zvuky či videa k tématu konopice velkokvětá ve Wikimedia Commons

Hamphanekro (Galeopsis speciosa), ofte skrevet hamp-hanekro, af læbeblomst-familien er en iøjnefaldende, robust, 40–70 cm høj plante med en firkantet, stivhåret stængel. Den vokser på fugtig agerjord og i skovrydninger og er almindelig som enårig ukrudtsplante, der blomstrer fra sidst i juni til september.

Beskrivelse

Bladene sidder modsat og ved hvert bladfæste er stænglen opsvulmet og forsynet med stive hår. Bladene er ægformede med takket rand. Oversiden er græsgrøn med forsænkede bladribber, mens undersiden er en smule lysere. Blomstringen sker i juni-september, hvor blomsterne findes i kranse ved bladfæsterne. De enkelte blomster er store og svovlgule med et langt kronrør og en violet underlæbe med afrundet midtflig. Frugterne er spaltefrugter.

Rodnettet dannes af en pælerod med nogle få, grove siderødder.

Højde x bredde og årlig tilvækst: 0,70 x 0,25 m (70 x 25 cm/år).

Voksested

arten er udbredt i det meste af Eureopa, men findes også i Kaukasus og ind i Sibirien. Den ses på fugtige marker og ryddepladser i skove, og er et almindeligt ukrudt i de fleste egne af landet, dog sjælden i Vestjylland.

Etymologi.

Slægtsnavnet Galeopsis skulle angive en lighed med kat, ilder eller væsel: græsk galee + opsis vedr. synet, dvs ligner.
Artsnavnet speciosa hentyder til at planten synes smuk, vel på grund af blomsterne.^{[1][2] [3]}

Billeder

• Blomst fra siden

• Blomst forfra

• Illustration fra Nordens Flora

• Blomst

Noter

Eksterne henvisninger

• Fugleognatur.dk - Billeder og udbredelse i Danmark af Hamphanekro
• Om "Galeopsis speciosa Mill." hos Den Virtuella Floran fra Linnaeus.nrm.se, en svensk side
• Fra Nordens Flora – (Index)
• Liber Herbarum II, Den ukomplette reference-guide til lægeplanter og plantemedicin

• Wikimedia Commons har flere filer relateret til Slægten Galeopsis (Hanekro)

Kilder

• Signe Frederiksen et al., Dansk flora, 2. udgave, Gyldendal 2012. ISBN 8702112191.

Kòlka

Kòlka (Galeopsis speciosa Mill.) - to je jednorocznô roscëna z rodzëznë głëszkòwatëch (Lamiaceae). Na Kaszëbach òna rosce.

Kirju kõrvik (Galeopsis speciosa) on huulõieliste sugukonda kuuluv taimeliik.

Taim on kantud Eesti ohustatud liikide punasesse nimestikku.^[1]

Viited

Välislingid

• Kirju kõrvik andmebaasis eElurikkus

Kirjopillike eli kirjava pillike (Galeopsis speciosa) on kirjavakukkainen yksivuotinen pillikelaji. Se on Suomessa muinaistulokas.

Ulkonäkö

Kirjopillike on jäykkä, ruohovartinen 50–90 cm korkea kasvi, jonka kasvutapa ja lehti muistuttavat harvalehtistä nokkosta. Kukat ovat huulimaiset, alahuuli on violetti ja muut osat keltaiset.^[1] Kirjopillike on Suomessa tavattavista pillikkeistä suurikukkaisin. Kukan pohjassa on mettä, jota juodakseen hyönteisten on kurkotettava niin syvälle kukan sisään, että ne väistämättä tahriintuvat siitepölyyn. Ihmislapset nykivät kukkia irti ja imaisevat niiden pohjassa olevan mesitipan suuhunsa. Kirjopillike kukkii loppukesällä (VII–IX ).

Levinneisyys

Kirjopillikettä tavataan Euroopassa ja Länsi-Aasiassa.^[2] Kirjopillike on yleinen koko Suomessa lukuun ottamatta Pohjois-Lappia, missä se on harvinainen.

Lähteet

Aiheesta muualla

• Laji.fi: Kirjopillike (Galeopsis speciosa)
• Kasviatlas: Kirjopillikkeen levinneisyys Suomessa
• Luontoportti: Kirjopillike (Galeopsis speciosa)
• Pinkka, Lajituntemuksen oppimisympäristö: Kirjopillike (Galeopsis speciosa)
• ITIS: Galeopsis speciosa (englanniksi)
• United States Department of Agriculture (USDA): Galeopsis speciosa (englanniksi)
• Centre for Agriculture and Biosciences International (CABI): Galeopsis speciosa (englanniksi)

Is planda é an ga buí mór.

Naočiti šupljozub (šarena srba, šarenkasta srba, naočita kacigarka, lat. Galeopsis speciosa) biljka je iz porodice Lamiaceae. U literaturi nailazimo i na naziv smrdljiva kopriva. Raste u srednjoj i sjevernoj Europi te Sibiru. Kao invazivna alohtona biljka javlja se i u Kanadi. Smatra se otrovnom, navodno može prouzročiti paralizu.^[1]

Opis

Naraste do 100 cm visine, stabljika uspravna, razgranata. Listovi naizmjenični, ovalni. Cvjetovi skupljeni u pršljenove u pazušcima listova, žuti(gornja usna), donja usna trorežnjasta u sredini ljubičasta s bijelim obrubom.

Sastav

Biljka sadrži tanine( do 10 %), silicijevu kiselinu(do 10 %), saponine, eterična ulja, masno ulje(sjemenke).^[2]

Ljekovitost

Naočiti šupljozub ima protuupalno djelovanje i efekt ozdravljenja rana, u narodnoj medicini se koristi za razne prehlade .

Sinonimi

• Galeopsis cannabina
• Galeopsis crenifrons
• Galeopsis flavescens

Dodatna literatura

Wilfort,R. Ljekovito bilje i njegova upotreba,Zagreb 1974.

Pyšny zabrij (Galeopsis speciosa) je rostlina ze swójby cycawkowych rostlinow (Lamiaceae). Dalše serbske mjeno je pisany zabrij.

Wopis

Stejnišćo

Rozšěrjenje

Wužiwanje

Nóžki

1. ↑ Pawoł Völkel: Prawopisny słownik hornjoserbskeje rěče. Hornjoserbsko-němski słownik. Ludowe nakładnistwo Domowina, Budyšin 2005, ISBN 3-7420-1920-1, str. 624.

Žórła

• Aichele, D., Golte-Bechtle, M.: Was blüht denn da: Wildwachsende Blütenpflanzen Mitteleuropas. Kosmos Naturführer (1997)
• Brankačk, Jurij: Wobrazowy słownik hornjoserbskich rostlinskich mjenow na CD ROM. Rěčny centrum WITAJ, wudaće za serbske šule. Budyšin 2005.
• Kubát, K. (Hlavní editor): Klíč ke květeně České republiky. Academia, Praha (2002)
• Lajnert, Jan: Rostlinske mjena. Serbske. Němske. Łaćanske. Rjadowane po přirodnym systemje. Volk und Wissen Volkseigener Verlag Berlin (1954)
• Rězak, Filip: Němsko-serbski wšowědny słownik hornjołužiskeje rěče. Donnerhak, Budyšin (1920)

Eksterne wotkazy

Hlej wotpowědne dataje we Wikimedia Commons:
Pyšny zabrij

Geltonžiedė aklė (lot. Galeopsis speciosa, angl. Large-flowered Hemp-nettle, vok. Bunte Hohlzahn) – notrelinių (Lamiaceae) šeimos aklių (Galeopsis) genties augalas. Savaime auga vidutinių platumų Europoje ir Vakarų Azijoje, taip pat ir Lietuvoje.

Ekologija

Auga laukuose, daržuose, dirvonuose, bergždynuose, krūmuose, kirtimuose, pakelėse. Paplitusi pasėlių piktžolė. Sėklas lesa kai kurie paukščiai.

Biologija

Tai vienmetis, 0,5-1 m aukščio žolinis augalas, apaugęs šiurkščiais, šeriškais plaukeliais. Stiebas status, keturbriaunis, ties bambliais sustorėjęs. Lapai 3-6 cm ilgio ir 1,5-3 cm pločio, kiaušiniškai lancetiški ar rombiški, priešiniai, dantyti, smailiaviršūniai. Lapų kraštai dantyti, su 5-7 danteliais kiekviename šone.

Žiedai susitelkę tankiais menturiais viršūninių lapų pažastyse. Taurelė iki 2 cm ilgio, varpelio formos, su penkiais stambiais, aštriais, liaukingais danteliais. Vainikėlis iki 3,5 cm ilgio, šviesiai geltonas, dvilūpis, jo vamzdelis balkšvas, 2-3 kartus ilgesnis už taurelės vamzdelį. Viršutinė lūpa plati, plaukuota, išgaubta, dantyta viršūne. Apatinė lūpa violetinė ar vyšninė, žiotyse geltona dėmė, įsmaugta ir vėl paplatėjusia viršūne. Kuokeliai keturi, du ilgi ir du trumpi.

Žydi visą vasarą ir rudens pirmoje pusėje. Vaisiai – tamsiai pilki arba rusvi, margi, gūbriuoti, juodai išraižyti riešutėliai. Dauginasi sėklomis, kurios dirvožemyje išlieka daigios iki 10 metų. Sudygsta patekusios į paviršinį dirvožemio sluoksnį.

Savybės

Tai nuodingas augalas gyvuliams, ypač arkliams. Sukelia paralyžių. Sėklose yra apie 45 proc. nuodingo aliejaus, tinkamo techniniams reikalams, pavyzdžiui, odos gaminiams blizginti.

Porūšiai

Yra išskiriamas vienas geltonžiedės aklės porūšis ir varietetas:

• Galeopsis speciosa subsp. sulphurea (Jordan) Briq.
• Galeopsis speciosa var. boroei (Corb.) P. Fourn.

• Žiedai

• Žiedynas

Nuorodos

• Geltonžiedės aklės mokslinis lotynų kalba pavadinimas ir sinonimai per theplantlist.org (anglų k.)
• Galeopsis speciosa– Nature Gate (anglų k.)

Literatūra

Vikiteka

• Vasarą žydintys augalai, Ramunėlė Jankevičienė, Vilnius, Mokslas, 1987, 206 p.

De dauwnetel (Galeopsis speciosa) is een eenjarige plant die behoort tot de Lipbloemenfamilie (Labiatae of Lamiaceae). Het is een plant van vochtige, voedselrijke grond in bermen, langs sloten, houtwallen, bosranden en op bouwland tussen het wintergraan. De plant komt van nature voor in Eurazië.

De plant wordt 0,6-1,5 m hoog. De vierkantige stengel is op de knopen verdikt en onder de knopen borstelig behaard. De naar beneden gebogen haren zitten op een verhoging. De getande bladeren zijn eirond tot langwerpig en hebben een versmalde of afgeronde voet.

De dauwnetel bloeit van juni tot de herfst. De bloemkroon is 2,3-3,4 cm lang en de lichtgele bloembuis is twee tot drie keer zo lang als de kelk. De bovenlip van de bloem is geel en de onderlip zwavelgeel. De middenslip van de onderlip heeft een violette top met een wit randje. De zijslippen zijn aan de toppen wit. De helmknoppen zijn paars. De bloeiwijze is een dichte schijnkrans.

De vrucht is een vierdelige splitvrucht.

Namen in andere talen

• Duits: Bunter Hohlzahn
• Engels: Large-flowered Hemp-nettle
• Frans: Galéopsis bigarée

Externe link

• Dauwnetel (Galeopsis speciosa) op SoortenBank.nl (gebaseerd op de Heukels²³, dit is de laatste uitgave)

Mediabestanden die bij dit onderwerp horen, zijn te vinden op de pagina Galeopsis speciosa op Wikimedia Commons.

Guldå (Galeopsis speciosa) er ei plante i lepeblomsterfamilien. Arten er utbreidd i Europa og Asia. Planta vert kring 40 cm høg, og har grov stivhåra stengel. Ho har gul krone med to cm lang kronrøyr og fiolett midtflik i underlepen. Guldå blomstrar kring juli månad. Han er eit åker- og hageugras som er vanleg i alle landsdeler i Noreg.

Guldå

Kjelder

Poziewnik pstry (Galeopsis speciosa Mill.) – gatunek rośliny jednorocznej należący do rodziny jasnotowatych. W Polsce jest dość rozpowszechniony na terenie całego kraju.

Morfologia

Morfologia

Pokrój

Łodyga od 30cm do 1 m wysokości^[2], gałęzista, w górze często ogruczolona, na przekroju czworokątna, pod węzłami zgrubiała. Cała okryta jest odstającymi szczecinkami.

Liście

Jajowate, podłużnie jajowate lub jajowatolancetowate^[2], zaostrzone, na brzegu karbowano-piłkowane, zwężone w ogonek, ustawione naprzeciwlegle.

Kwiaty

Zebrane w nibyokółkach w kątach liści. Kielich o ząbkach lancetowatoszydlastych. Korona grzbiecista, bladożółta do 3 cm długości. Środkowa klapa dolnej wargi kwadratowa, purpurowo-fioletowa^[2].

Owoc

Rozłupka okrągławojajowata.

Biologia i ekologia

• Siedlisko: Rośnie w wilgotnych lasach i zaroślach łęgowych, w ziołoroślach nadrzecznych, nad rowami.
• W Polsce kwitnie od czerwca do września^[2].

Zastosowanie

Roślina lecznicza

Surowiec zielarski: Ziele (Herba Galeopsidis speciosae). Stosowany w lecznictwie ludowym jako środek wykrztuśny.

Przypisy

Bibliografia

1. Jakub Mowszowicz: Przewodnik do oznaczania krajowych roślin zielarskich. Warszawa: Państwowe Wydawnictwo Rolnicze i Leśne, 1985. ISBN 83-09-00682-9.

Hampdån (Galeopsis speciosa) är en växt med färggranna blommor.

Blomkronan har vid underläppens bas två små uppstående käglor som något liknar hörntänderna hos ett rovdjur. Troligtvis har denna likhet motiverat namnet Galeopsis, som betyder katt- eller vessleansikte. Den har en praktfull färgteckning på sitt kronbräm, de tre färgerna gult, violett och orange. Av dessa är de två sista varandras komplementfärger. De ställs ofta bredvid varandra i sofistikerade insektblommor och hos denna art markerar de den plats där en insekt bör slå ned vid sitt besök i blomman. Dessutom har kronan hos denna växt så djupt rör att om besök av humlor skulle förekomma, är de endast lönande för de arter vilkas sugrör är mer än 1 centimeter långt.

Externa länkar

• Den Virtuella Floran
• Hampdån i Carl Lindman, Bilder ur Nordens flora (andra upplagan, Wahlström och Widstrand, Stockholm 1917–1926)
• Wikimedia Commons har media som rör Hampdån.
  Bilder & media

Synonymer

• Galeopsis boraei Corb .
• Galeopsis cannabina Roth nom. illeg.
• Galeopsis crenifrons Borbás .
• Galeopsis grandiflora (L.) Borbás nom. illeg.
• Galeopsis leiotricha Borbás
• Galeopsis speciosa Miller
• Galeopsis speciosa var. boraei (Corb.) P.Fourn.
• Galeopsis tetrahit subsp. versicolor (Curtis) Celak.
• Galeopsis tetrahit subsp. versicolor Arcang. nom. illeg.
• Galeopsis walleriana Schlecht.
• Galeopsis versicolor Curtis

• 1 Поширення
• 2 Опис
• 3 Лікарські властивості
• 4 Посилання

Galeopsis speciosa là một loài thực vật có hoa trong họ Hoa môi. Loài này được Mill. mô tả khoa học đầu tiên năm 1768.^[2]

Hình ảnh

Chú thích

Liên kết ngoài

• Phương tiện liên quan tới Galeopsis speciosa tại Wikimedia Commons
• Dữ liệu liên quan tới Galeopsis speciosa tại Wikispecies

Цветки

Oпыление

Однолетнее травянистое растение высотой 0,5—1 м. Четырёхгранный стебель заметно утолщается в узлах, покрыт щетинистыми волосками, как и листья. Листья супротивные, короткочерешковые, заострённые, с зубчатым краем^[3].

Цветение с июня по октябрь. Цветки собраны в мутовки у верхних листьев^[3]. Среди представителей своего рода пикульник красивый ярко выделяется своей окраской цветков. Почти вся нижняя часть губы венчика — пурпурного цвета, верхняя её часть ярко-жёлтого цвета, часто с пурпурными пятнами. Остальная часть венчика бледно-жёлтая. Прицветники линейно- или яйцевидно-ланцетные с шиловидным окончанием. Чашечка с жестким опушением. Верхняя губа овальная, на конце тупозубчатая, а средняя лопасть нижней губы продолговатая, несколько шире боковых^[4].

Плод — тёмно-серый трёхгранный орешек^[4].

Соцветия и плоды ядовиты^[3].

Распространение и местообитание

Пикульник красивый встречается в умеренной зоне Европы и Западной Азии в чащах и окраинах лесов, влажных лугах, в кустарниках, на травянистых склонах, полях, в огородах и сорных местах^[4]. Предпочитает богатые питательными веществами и известью почвы.

Синонимика

• Galeopsis cannabina Roth, nom. illeg.
• Galeopsis crenifrons Borbás
• Galeopsis flavescens Borbás
• Galeopsis hispida Borbás
• Galeopsis leiotricha Borbás
• Galeopsis prostrata Vill.
• Galeopsis pubescens Griseb., nom. illeg.
• Galeopsis speciosa subsp. sulphurea (Jord.) Briq.
• Galeopsis subalpina Schur
• Galeopsis sulphurea Jord.
• Galeopsis unicolor Fr.
• Galeopsis versicolor Curtis
• Galeopsis versicolor var. sulphurea (Jord.) Rchb.f.
• Tetrahit sulphureum (Jord.) Fourr.^[5]

Хозяйственное значение и применение

Растение содержит дубильные вещества, кремниевую кислоту, сапонины, эфирные масла. Препараты на его основе обладают противовоспалительным и ранозаживляющим действием, в народной медицине их используют при различных простудных заболеваниях и наружных нагноениях^[4].

Хотя пикульник красивый является распространённым сорняком^[6], из-за своих привлекательных цветков он выращивается в культуре^[3].

Пикульник красивый даёт медоносным пчёлам много нектара и пыльцы-обножки^[7].

Примечания