Myšiarka močiarna alebo sova močiarna[3] (lat. Asio flammeus) je druh z čeľade sovovitých. Je rozšírená v močaristej tundre celej holarktídy. Nepravidelne hniezdi aj na nížinách východného a západného Slovenska, preukázane v 1,20 % mapovacích kvadrátov. Počas obdobia migrácie bol zistený aj v severnejších kotlinách Slovenska, zimuje v skupinách v 8,40 % mapovacích kvadrátov.[4]
Myšiarka močiarna meria 37[5] – 42 cm[6], s rozpätím krídel 90 - 105 cm[6]. Váži 290 – 490 g.[7]
Samec myšiarky močiarnej označuje svoje hniezdne teritórium tak, že vyletí do vzduchu, plachtí nad hniezdiskom a ozýva sa pritom hlbokým "bu-bu-bu-bu"[7] alebo "du-du-du"[6]. Niekedy pritom tlieska krídlami.[7][5] Hlas samice znie ako "tjäää-opp"[6] alebo "grik"[5].
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 0 – 50, zimujúcich jedincov 100 – 1 000. Druh je fluktujúci. Ekosozologický status v roku 1995 V – zraniteľný. V roku 1998 VU:B1,D1, VU – zraniteľný. V roku 2001 VU - zraniteľný.[8] V roku 2014 EN* D - silne ohrozený.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC3 – druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia V – zraniteľný druh.[4]
Na Slovensku hniezdi v močiaroch pri rybníkoch, najmä na vlhkých lúkach s porastom ostríc (Carex) a s rozstrúsenými vŕbami v nadmorskej výške 102 - 120 m n. m.[4] Počas zimy sa vyskytuje v poľnohospodárskej krajine.[4]
Na rozdiel od našich ostatných sov hniezdi myšiarka močiarna v otvorenej krajine, vždy na zemi, stavia si sama hniezdo a pri premnožení koristi zahniezdi aj v zimných mesiacoch. Zvyčajne hniezdia raz do roka, ak je dostatok koristi tak aj viackrát. Samica znáša 4 - 9 vajec každý druhý deň. Na znáške sedí už po znesení prvého vajca 24 - 29 dní. Samec jej a prvým vyliahnutým mláďatám prináša potravu, po vyliahnutí všetkých mláďat kŕmia obaja rodičia. Počas hniezdenia lovia aj cez deň. Samec aktívne stráži hniezdisko, naznačuje útok aj odvádzanie pozornosti. Mláďatá sú schopné letu 35 deň po vyliahnutí.[7]
Živý sa najmä hrabošom poľným[4][7], menej ryšavkami (Apodemus), zriedkavo uloví hmyzožravce či vtáky[7].
Významné určovacie znaky sú nádherné žlté oči, okolo očí tmavá čierna farba a čiarky na hrudi sú len pozdĺžne
Rodič sedí na hniezde
Mláďatá
Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Myšiarka močiarna
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Myšiarka močiarna
Myšiarka močiarna alebo sova močiarna (lat. Asio flammeus) je druh z čeľade sovovitých. Je rozšírená v močaristej tundre celej holarktídy. Nepravidelne hniezdi aj na nížinách východného a západného Slovenska, preukázane v 1,20 % mapovacích kvadrátov. Počas obdobia migrácie bol zistený aj v severnejších kotlinách Slovenska, zimuje v skupinách v 8,40 % mapovacích kvadrátov.
.jpg)
