Slepúch lámavý (Anguis fragilis) je predstaviteľ beznohých jašteríc z čeľade slepúchovité. Slepúch je úplne neškodný jašter, ktorý však býva neznalými zamieňaný s hadom a preventívne likvidovaný. Na území Slovenska je chránený a patrí medzi živočíchy európskeho významu.
Donedávna sa rozlišovali dva poddruhy slepúcha lámavého, ktoré boli povýšené na dva samostatné druhy:[1]
Je rozšírený prakticky na väčšine územia Európy, od Pyrenejského polostrova až po čiernomorské Zakaukazie a Ural. V Írsku, na Kryme, na juhu Španielska a niektorých stredomorských ostrovoch sa nevyskytuje, chýba aj v severnej Škandinávii a Laponsku. Mimo Európy sa vyskytuje v severnom Turecku a v Iráne. Staršie údaje o výskyte aj v severnej Afrike sa dnes považujú za mylné na základe zámeny s fyzicky podobnými druhmi scinkovitých jašterov.
Slepúch lámavý žije takmer na celom území Slovenska, od nížin až po viac ako 1 000 m n. m., najpočetnejšia populácia však žije zhruba od 400 do 700 m n. m.
Zvyčajne dorastá do dĺžky 30 cm, maximálne do 50 cm. Sfarbený je nenápadne hnedo, s jedným, dvoma, alebo aj troma tmavými pruhmi a modročiernym bruchom u samíc, samce mávajú brucho skôr bridlicovo sivé, často so žltkastou kresbou. Slepúch však môže byť svojim sfarbením aj kresbou značne variabilný, niektoré jedince majú nádych skôr do žlta, iné naopak prechádzajú až do medeného odtieňa. Niektoré samce majú blankytne modré škvrny na bokoch. Pohybuje sa plazením ako hady, ale nie je taký svižný. V kostre má zakrpatené zvyšky nôh. Telo má pokryté hladkými šupinami, s rastom sa jeho koža zvlieka.[2] Na rozdiel od hadov má malé oči s pohyblivým viečkom a viditeľné uši.
V prípade nebezpečenstva môže odlomiť časť chvosta, ktorý sa môže ešte nejakú chvíľu hýbať (autotómia). Slepúchovi chvost za pár týždňov čiastočne dorastie, ale ostane menší. Má zuby, ktoré sú zahnuté dozadu, a tak sú prispôsobené na lov dážďoviek a slimákov. Zuby dokáže nahrádzať.[3]
Bežne sa vyskytuje v lesoch na čistinách, v krovinatých stráňach i na lúkach od nížin až do horských polôh. Slepúchy žijú skryto, cez deň sa ukrývajú pod kameňmi, v pňoch, pod lístím a až za súmraku vyliezajú von. Preferujú vlhkejšiu krajinu, najčastejšie bukové lesy a ich okraje.[2] Objavujú sa najmä po daždi, keď na zemi pátrajú po dážďovkách a slimákoch. Živí sa aj rôznymi článkonožcami, larvami a červami primeranej veľkosti. Aj gravidné samičky možno zastihnúť pri slnení.
Prebýva aj v blízkosti ľudských obydlí, najmä v záhradách. Tu je jeho najväčším predátorom mačka domáca.
Slepúch cez zimu hibernuje (aj v skupinách) a vylieza na jar, koncom marca až začiatkom mája (záleží na podnebí a počasí).
Párenie prebieha krátko po prebudení zo zimného spánku. Samce začnú byť na seba agresívne. Ku kladeniu vajec (rodenie mláďat) dochádza na prelome júla a augusta, výnimočne k nemu môže u niektorých populácií dôjsť až začiatkom septembra. Samice môžu mať 4 až 28 mláďat, výnimočne aj viac.[4] Slepúch lámavý je vajcoživorodý, vaječný vývoj prebieha v tele samice a mláďatá sa liahnu pri prechode vajca kloakou. Po vyliahnutí majú mláďatá 7 až 10 cm.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slepúch lámavý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Slepúch lámavý
Slepúch lámavý (Anguis fragilis) je predstaviteľ beznohých jašteríc z čeľade slepúchovité. Slepúch je úplne neškodný jašter, ktorý však býva neznalými zamieňaný s hadom a preventívne likvidovaný. Na území Slovenska je chránený a patrí medzi živočíchy európskeho významu.
