Škorec obyčajný alebo škorec lesklý[3] (lat. Sturnus vulgaris) je spevavec a patrí do čeľadi škorcovité. Hniezdi v Európe a v Malej Ázii. Bol introdukovaný v Severnej Amerike, južnej Afrike, Austrálii, na Novom Zélande a v Polynézii.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov škorec obyčajný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, populácia v Európe vykazovala v rokoch 1980 – 2013 mierny pokles.[1]
Škorec obyčajný meria 21 cm[5][6] a váži 70 – 94 (♂♂), 60 – 86 (♀♀) g.[7]
Samec aj samica majú čierne perie s kovovým leskom do zeleného odtieňa na hlave, prsiach a chrbte a s purpurovým nádychom v záhlaví a na krku. Na jeseň majú biele bodky, ktoré sa postupne do ďalšieho pŕchnutia strácajú. Samiciam sa zodierajú pomalšie.[7] Mláďatá sú sivohnedé s belavým krkom a s pásikmi na spodnej časti tela. Majú hnedý zobák. Dospelé majú na jar zobák svetložltý.[6] Nohy majú červenožlté.[7] Ich let je veľmi rýchly, často kĺžu s vystretými krídlami. Na jeseň vytvárajú obrovské kŕdle.[6]
Žije súvisle na celom území Slovenska. Najvyššie hniezdne hustoty sú na okrajoch lesov a lúk, lesov a obilných polí, v menšom počte hniezdi aj v nadmorských výškach okolo 1 100 m n. m.. Je sťahovavý, v malom množstve prezimuje.[4]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 400 000 - 800 000, zimujúcich jedincov 100 - 5 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001[8] žiadny. V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]
Potravu si hľadá na lúkach, pasienkoch a poliach, na hniezdenie potrebuje stromy s dutinami[7], alebo aj dutiny v skalách a budovách.[4][7] Preto vyhľadáva okraje lesov, kultúrnu krajinu so skupinami stromov, lesy pozdĺž vodných tokov, parky, cintoríny, sady aj záhrady.[4][7] Na jeseň sa zoskupujú do veľkých kŕdľov, ktoré nocujú v trstinách alebo na stromoch.[5][6]
Najčastejšie hniezdia v dutinách stromov, menej v búdkach, občas v štrbinách múrov, striech alebo v skalách. Ak majú dostatočnú ponuku dutín, vytvárajú aj hniezdne kolónie.[7][4] Do dutiny obaja rodičia nosia materiál na hniezdo, hlavne však samica. Rôzne steblá a listy tráv, slamu, kôru i perie. Vajíčka majú belasú farbu, býva ich 5 - 6. Samička sa strieda so samčekom na sedení, čo trvá 13 - 14 dní. Mláďatá vychovávajú ďalších 19 - 22 dní. Hniezdia dvakrát za rok, v apríli až máji a potom v júni až v júli.[7]
Potravu hľadajú na zemi, niekedy aj za letu. Na jar sa živia hmyzom, vylietané mláďatá z prvého hniezdenia čerešňami, z druhého hniezdenia hroznom. Na začiatku jesene konzumujú hlavne rastlinnú potravu, od októbra opäť živočíšnu, v novembri po ochladení počasia sa živia obilím.[7]
Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 90 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[11]. Druh je zaradený do smernici o vtákoch (Príloha II).[12] V niektorých oblastiach došlo k poklesu jeho populácií v dôsledku zníženie výmery lúk a pasienkov, došlo k obmedzeniu chovu hovädzieho dobytka. V niektorých európskych krajín bol tento druh aj zdrojom potravy alebo chovaný v klietkach.[12]
Spev škorca obyčajného je zmes melodických popevkov a škrípavých zvukov. Napodobňuje spev iných vtákov. Často spieva na viditeľných miestach ako sú špičky stromov alebo strechy a podobne.[6]
Na jeseň vytvárajú obrovské kŕdle
Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Škorec obyčajný
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Škorec obyčajný
Škorec obyčajný alebo škorec lesklý (lat. Sturnus vulgaris) je spevavec a patrí do čeľadi škorcovité. Hniezdi v Európe a v Malej Ázii. Bol introdukovaný v Severnej Amerike, južnej Afrike, Austrálii, na Novom Zélande a v Polynézii. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov škorec obyčajný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, populácia v Európe vykazovala v rokoch 1980 – 2013 mierny pokles.
.jpg)
