Sovotvaré alebo sovy (lat. Strigiformes) v užšom zmysle sú rad letcov.
Existujú aj sovotvaré/sovy (lat. Strigiformes) v širšom zmysle, ktoré zahŕňajú aj skupinu Caprimulgiformes.
Sovy je aj názov podradu sovotvarých (lat. Strigi) - pozri nižšie Systematika.
Perie majú husté a mäkké (robí ich väčšími) a pokrýva aj nohy až po pazúry. Niektoré druhy majú na hlave perové štetce, tzv. perové uši alebo rožky. Oči sú veľké, namierené vpred, obkolesené lúčovito usporiadaným kruhom pier, tzv. závojom. Zakrpatené očné svaly robia oči nehybnými, preto pri pohľade nabok musia otočiť celú hlavu. Vonkajší prst je otočený dozadu. Zobák je zahnutý, na prstoch sú pazúry.
Sú to nočné vtáky, ale niektoré druhy lovia aj cez deň (priesvitná žmurka im chráni oči pred svetlom). Žijú na celom svete okrem Antarktídy. Živia sa malými cicavcami, rybami, plazmi, hmyzom a inými vtákmi. Hniezda všelikde - v dutinách stromov, v puklinách skál, v otvoroch múrov, na povalách či v opustených hniezdach sokolovitých.
Na Slovensku hniezdi 9 druhov (všetky sú chránené): sova obyčajná, sova dlhochvostá, plamienka driemavá, výr skalný, kuvik plačlivý[1], myšiarka ušatá, kuvičok vrabčí, výrik obyčajný a pôtik kapcavý. Na Slovensko občas v zimnom období zalieta aj Belaňa tundrová (Bubo scandiacus) pozorovaná napr. 20.1.1996 na Kloptani vo Volovských vrchoch.
Rad sovotvaré/sovy (lat. Strigiformes) v užšom zmysle:
Sovotvaré alebo sovy (lat. Strigiformes) v užšom zmysle sú rad letcov.
Existujú aj sovotvaré/sovy (lat. Strigiformes) v širšom zmysle, ktoré zahŕňajú aj skupinu Caprimulgiformes.
Sovy je aj názov podradu sovotvarých (lat. Strigi) - pozri nižšie Systematika.