Chrapkáč poľný (iné názvy: chriašteľ poľný, chriašteľ chrapkáč[3]; lat. Crex crex) je vták z čeľade chriašteľovitých. Obýva západnú a centrálnu palearktídu. Na Slovensku žije takmer na celom území stredného a východného Slovenska. Hniezdenie bolo preukázané v 51,70 % mapovacích kvadrátov.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov chrapkáč poľný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná. Väčšia časť sa nachádza v Rusku. Podľa výskumu v Rusku v roku 2002 sú stavy stabilné až stúpajúce. Podobne aj v Európe je celkový stav stabilný, v niektorých krajinách zistil pracovný tým pre ochranu chrapkáča poľného BirdLife International pokles. Zmeny v spôsobe využívania krajiny nútia k preventívnej opatrnosti a dá sa očakávať pokles za obdobie troch generácií (11 rokov) od 1 – 19%.[1]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 1 400 - 1 700. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny nárast o 20 do 50%. Ekosozologický status v roku 1995 V - zraniteľný. V roku 1998 LR:cd, LR - menej ohrozený druh. V roku 2001 LR - menej ohrozený.[5] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][6][7] Európsky ochranársky status SPEC1 - druhy vyskytujúce sa v Európe, vyžadujúce celosvetovú ochranu ako globálne ohrozené. Stupeň ohrozenia V - zraniteľný druh.[4]
V typickom biotope - na lúke
Volajúci
Za letu
Krátky film, chrapkáč chodiaci v tráve
Vajíčka - detail
Mláďa
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrapkáč poľný
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Chrapkáč poľný
Chrapkáč poľný (iné názvy: chriašteľ poľný, chriašteľ chrapkáč; lat. Crex crex) je vták z čeľade chriašteľovitých. Obýva západnú a centrálnu palearktídu. Na Slovensku žije takmer na celom území stredného a východného Slovenska. Hniezdenie bolo preukázané v 51,70 % mapovacích kvadrátov. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov chrapkáč poľný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná. Väčšia časť sa nachádza v Rusku. Podľa výskumu v Rusku v roku 2002 sú stavy stabilné až stúpajúce. Podobne aj v Európe je celkový stav stabilný, v niektorých krajinách zistil pracovný tým pre ochranu chrapkáča poľného BirdLife International pokles. Zmeny v spôsobe využívania krajiny nútia k preventívnej opatrnosti a dá sa očakávať pokles za obdobie troch generácií (11 rokov) od 1 – 19%.
_(14748354034).jpg)
