L'arandanera (Vaccinium myrtillus) ye una planta de la familia de les Ericácees que da unes pequeñes bayes comestibles nomaos arándanos.
Calicotome spinosa describióse por Carlos Linneo y espublizóse en Species Plantarum 1: 349–350. 1753.[2]
Númberu de cromosomes de Vaccinium myrtillus (Fam. Ericaceae) y táxones infraespecíficos: 2n=20[3]
Vaccinium: nome xenéricu que s'utilizó en llatín clásicu pa un tipu de baga (probablemente l'arándanu Vaccinium myrtillus ), pero la so última derivación ye escura, (nun ye la mesma pallabra que vaccinum = "d'o perteneciente a les vaques").[4]
myrtillus: epítetu latin que significa "como'l mirto".[5]
N'asturianu tamién se conoz como berezal, berezu y raspanera. Al frutu llámase-y arándanu.
L'arandanera (Vaccinium myrtillus) ye una planta de la familia de les Ericácees que da unes pequeñes bayes comestibles nomaos arándanos.
Qaragilə (lat. Vaccinium myrtillus)[1] — qaragilə cinsinə aid bitki növü.[2] Iyul və Sentyabr aylarında bitir.
Qaragilə xırda, yarımkol bitki olub, qara rəngli üzəri qarışıq, lət hissəsi qırmızımtıl – bənövşəyi, turşməzə, xoş dadlı meyvələri vardır. Qaragilə yabanı halda Avropada və Sibirin meşəliklərində çox geniş yayılmışdır. Bu bitkiyə tək-tək halda Qafqazda, o cümlədən Azərbaycanda təsadüf olunur.
Qaragilə meyvələri tam yetişən dövrdə toplanır, sonra xüsusi quruducu peçlərdə 50 – 70 C temperaturda qurudulur. Meyvələrinin tərkibində 20 %-ə qədər şəkər, 7 % aşı maddəsi, 8 %-ə qədər limon və alma turşuları, 120 mq % C vitamini, karotin, pektin maddələri vardır. Qaragilə meyvələrindən elmi təbabətdə uşaqlarda baş verən mədə – bağırsaq pozluğunda [ishalda, dizenteriyada], sulu bişirmə, duru ekstrakt, firni [kisel] hazırlayıb, istifadə edirlər. Qaragilənin yarpaqları da faydalıdır. Son illərdə yarpaqlarını qurudub çay hazırlayaraq diabet xəstəliyində, qanda şəkərin miqdarını azaldıcı dərman kimi içirlər. Qaragilə meyvələrindən yeyinti sənayesində daha geniş istifadə olunur.
Bu kiçik möcüzəli meyvədə kalori azdır, lakin qidalı maddələr çoxdur. Qaragilədə antioksidantlar vardır ki, kataraktanın, qlaukomanın, venaların genişlənməsinin, babasilin, mədə yarasının, ürək-damar xəstəliklərinin və xərçəngin qarşısını almağa kömək edir. Qaragilə insultdan sonra beyin fəaliyyətinin pozğunluğunun azalmasına kömək edir və qida traktının iltihabını azaldır, mədə pozğunluğunu yaxşılaşdırır Hündürlüyü 8-40 sm olan, yarpağı tökülən yaşıl budaqlı yarımkol bitkidir. Belarus, Ukrayna, Mərkəzi Rusiyada qarışıq meşələrdə, bəzən tundra meşə zolaqlarında bitir. Azərbaycanda 2 yabanı növünə Böyük və Kiçik Qafqazın subalp və alp sahələrində, yuxarı dağ meşələrində, çəmənliklərdə kolluqlar şəklində rast gəlinir.
İstifadə olunan hissəsi meyvə və yarpaqlarıdır. Meyvəsi qara olub turşməzə, kəmşirin dada malik büzücüdür. May-iyun aylarında çiçəkləyir, iyul-avqust aylarında isə meyvəsi yetişir və bu zaman tədarük edilir. Meyvəsinin tərkibində 30%-ə yaxın şəkər, antosian qlikozidləri (mirtillin və s.), qalaktezidlər, 7-12% pirokatexin qruplu aşı maddələri, 7%-ə yaxın üzvi turşular, 0,75-1,6 mq % karotin, (0,04 mq %) B vitamin, 6 mq % C vitamini vardır. Toxumunun tərkibində 31-35%-dək tez donan yağ və 18%-ə yaxın zülal vardır. Yarpaqlarında 1,6 %-ə qədər arbutin qlikozidi, 1%-ə yaxın hidroxinon, 2% neomirtillin qlikozidi, flavonoidlər, 20%-ə qədər aşı maddələri, efir yağının izləri, triberien və seril spirtləri, üzvi turşular və 250 mq %-ə qədər C vitamini vardır.
Meyvə və yarpaqları əksər ölkələrin xalq təbabətində geniş istifadə olunur. Meyvəsinin dəmləmə və bişirməsi mədə-bağırsaq traktının fəaliyyətini nizamlayır, maddələr mübadiləsini tarazlaşdırır, iltihab əleyhinə və büzücü, bərkidici, sidikqovucu, ağrıkəsici, qankəsici və spazmagötürücü vasitə kimi işlədilir.
Həmin dəmləmə həmçinin mədə-bağırsaq katarı zamanı, mədə şirəsinin turşuluğu aşağı olduqda, həzm zəiflədikdə, xroniki qəbizlikdə, ishalda, ağrı və spazmalarda, böyrək və sidik yollarında duz və daşların əridilməsində, podaqra və revmatizmdə tətbiq olunur.
Elmi təbabətdə meyvəsi zərif büzücü kimi və pəhriz zamanı, uşaqlarda mədə-bağırsaq pozğunluqlarında (ishal, dizenteriya) sulu bişirmə, duru qarışıq, firni (kisel) formasında istifadə olunur.
Fransa oftalmoloji laboratoriyası müəyyən etmişdir ki, qaragilənin meyvəsi görməni qaranlıqda yaxşılaşdırır, gözün yorğunluğunu götürür, torlu qişada işığa həssas hüceyrələrin yeniləşməsini sürətləndirir. İkinci dünya müharibəsi zamanı ingilis təyyarəçiləri qaranlıqda yaxşı görmək məqsədilə qaragilədən hazırlanmış məmulatlardan istifadə etmişlər. Qaragilə kosmonavtların da menyusuna daxildir.
Yarpaq dəmləməsi qanda və sidikdə şəkərin miqdarını azaldır, eyni zamanda, böyrək daşı xəstəliyində duz və daşın parçalanmasına kömək edir. Klinik tədqiqatlar sübut etmişdir ki, yarpağın sulu dəmləməsi şəkər xəstəliyində yaxşı vasitədir. Bu dəmləmədən babasil qanaxmalarında imalə kimi də istifadə olunur. Meyvəsinin dəmləmə və bişirməsi boğaz və ağız boşluğu xəstəliklərində qarqara kimi, dəri xəstəliklərində, yanıqlarda isə islatma (kompres) kimi istifadə olunur.
Bioloji aktiv əlavə kimi qaragilə qarışığı (ekstrakt) "Çernika forte", "Mirtillen forte" preparatlarının (göz xəstəlikləri zamanı), "Arfazetin" adlı yığımın tərkibinə daxildir (şəkər xəstəliklərinin müalicəsində).
Vikianbarda Qaragilə ilə əlaqəli mediafayllar var.
Qaragilə (lat. Vaccinium myrtillus) — qaragilə cinsinə aid bitki növü. Iyul və Sentyabr aylarında bitir.
Qaragilə xırda, yarımkol bitki olub, qara rəngli üzəri qarışıq, lət hissəsi qırmızımtıl – bənövşəyi, turşməzə, xoş dadlı meyvələri vardır. Qaragilə yabanı halda Avropada və Sibirin meşəliklərində çox geniş yayılmışdır. Bu bitkiyə tək-tək halda Qafqazda, o cümlədən Azərbaycanda təsadüf olunur.
Qaragilə meyvələri tam yetişən dövrdə toplanır, sonra xüsusi quruducu peçlərdə 50 – 70 C temperaturda qurudulur. Meyvələrinin tərkibində 20 %-ə qədər şəkər, 7 % aşı maddəsi, 8 %-ə qədər limon və alma turşuları, 120 mq % C vitamini, karotin, pektin maddələri vardır. Qaragilə meyvələrindən elmi təbabətdə uşaqlarda baş verən mədə – bağırsaq pozluğunda [ishalda, dizenteriyada], sulu bişirmə, duru ekstrakt, firni [kisel] hazırlayıb, istifadə edirlər. Qaragilənin yarpaqları da faydalıdır. Son illərdə yarpaqlarını qurudub çay hazırlayaraq diabet xəstəliyində, qanda şəkərin miqdarını azaldıcı dərman kimi içirlər. Qaragilə meyvələrindən yeyinti sənayesində daha geniş istifadə olunur.
Bu kiçik möcüzəli meyvədə kalori azdır, lakin qidalı maddələr çoxdur. Qaragilədə antioksidantlar vardır ki, kataraktanın, qlaukomanın, venaların genişlənməsinin, babasilin, mədə yarasının, ürək-damar xəstəliklərinin və xərçəngin qarşısını almağa kömək edir. Qaragilə insultdan sonra beyin fəaliyyətinin pozğunluğunun azalmasına kömək edir və qida traktının iltihabını azaldır, mədə pozğunluğunu yaxşılaşdırır Hündürlüyü 8-40 sm olan, yarpağı tökülən yaşıl budaqlı yarımkol bitkidir. Belarus, Ukrayna, Mərkəzi Rusiyada qarışıq meşələrdə, bəzən tundra meşə zolaqlarında bitir. Azərbaycanda 2 yabanı növünə Böyük və Kiçik Qafqazın subalp və alp sahələrində, yuxarı dağ meşələrində, çəmənliklərdə kolluqlar şəklində rast gəlinir.
İstifadə olunan hissəsi meyvə və yarpaqlarıdır. Meyvəsi qara olub turşməzə, kəmşirin dada malik büzücüdür. May-iyun aylarında çiçəkləyir, iyul-avqust aylarında isə meyvəsi yetişir və bu zaman tədarük edilir. Meyvəsinin tərkibində 30%-ə yaxın şəkər, antosian qlikozidləri (mirtillin və s.), qalaktezidlər, 7-12% pirokatexin qruplu aşı maddələri, 7%-ə yaxın üzvi turşular, 0,75-1,6 mq % karotin, (0,04 mq %) B vitamin, 6 mq % C vitamini vardır. Toxumunun tərkibində 31-35%-dək tez donan yağ və 18%-ə yaxın zülal vardır. Yarpaqlarında 1,6 %-ə qədər arbutin qlikozidi, 1%-ə yaxın hidroxinon, 2% neomirtillin qlikozidi, flavonoidlər, 20%-ə qədər aşı maddələri, efir yağının izləri, triberien və seril spirtləri, üzvi turşular və 250 mq %-ə qədər C vitamini vardır.
Meyvə və yarpaqları əksər ölkələrin xalq təbabətində geniş istifadə olunur. Meyvəsinin dəmləmə və bişirməsi mədə-bağırsaq traktının fəaliyyətini nizamlayır, maddələr mübadiləsini tarazlaşdırır, iltihab əleyhinə və büzücü, bərkidici, sidikqovucu, ağrıkəsici, qankəsici və spazmagötürücü vasitə kimi işlədilir.
Həmin dəmləmə həmçinin mədə-bağırsaq katarı zamanı, mədə şirəsinin turşuluğu aşağı olduqda, həzm zəiflədikdə, xroniki qəbizlikdə, ishalda, ağrı və spazmalarda, böyrək və sidik yollarında duz və daşların əridilməsində, podaqra və revmatizmdə tətbiq olunur.
Elmi təbabətdə meyvəsi zərif büzücü kimi və pəhriz zamanı, uşaqlarda mədə-bağırsaq pozğunluqlarında (ishal, dizenteriya) sulu bişirmə, duru qarışıq, firni (kisel) formasında istifadə olunur.
Fransa oftalmoloji laboratoriyası müəyyən etmişdir ki, qaragilənin meyvəsi görməni qaranlıqda yaxşılaşdırır, gözün yorğunluğunu götürür, torlu qişada işığa həssas hüceyrələrin yeniləşməsini sürətləndirir. İkinci dünya müharibəsi zamanı ingilis təyyarəçiləri qaranlıqda yaxşı görmək məqsədilə qaragilədən hazırlanmış məmulatlardan istifadə etmişlər. Qaragilə kosmonavtların da menyusuna daxildir.
Yarpaq dəmləməsi qanda və sidikdə şəkərin miqdarını azaldır, eyni zamanda, böyrək daşı xəstəliyində duz və daşın parçalanmasına kömək edir. Klinik tədqiqatlar sübut etmişdir ki, yarpağın sulu dəmləməsi şəkər xəstəliyində yaxşı vasitədir. Bu dəmləmədən babasil qanaxmalarında imalə kimi də istifadə olunur. Meyvəsinin dəmləmə və bişirməsi boğaz və ağız boşluğu xəstəliklərində qarqara kimi, dəri xəstəliklərində, yanıqlarda isə islatma (kompres) kimi istifadə olunur.
El nabiu, avajó o mirtil és el fruit de les plantes del gènere Vaccinium. Són plantes silvestres, que fan fruits petits de color blau, vermellosos per dins. Creixen en mates de poca alçada i a Catalunya en boscos d'alta muntanya, més aviat obacs al Pirineu, a partir dels 1.300 m d'altitud. És un bon comestible, i es pot menjar tant cru com fer-ne melmelades.
Popularment, el fruit rep els noms de mirtil, anajó, anajús, avajó, naió, naiet, nabiu, nadiu, nadius, nabís, nibix, i la planta avajonera, naionera, nabinera, nabiuera, nabissera, nibixera, gerdera silvestre, gerdonera, gerdonera silvestre, raïm de pastor. El nom científic d'aquesta planta, respon a la forma de les fulles que recorden les del fenoll o murtra, per això en el s.XVI li van donar el nom de Myrtillus (murtó petit). Respecte del nom del gènere Vaccinium, no és gaire clar si va ser el poeta romà Virgili qui el va anomenar així, perquè es tractava d'una espècie que constituïa una font d'aliment habitual en les vaques, o si el nom del gènere deriva de "bacca", que en llatí significa baia.
Es distribueix en la major part d'Europa (els Alps, els Apenins centrals i els Pirineus), l'Àsia, l'Amèrica Central, els EUA i el Canadà, entre els boscos de coníferes i als bruguerars. Al Principat de Catalunya és present en zones muntanyoses del nord de Catalunya.
Creix en boscos frescos com rouredes, en matolls. Es desenvolupen preferentment sobre sòls àcids entre 500 i 2200m. Necessita ombra, substrat pedregós i humitat mitjana.
Arbust dioic de grandària petita, de 15 a 50 cm d'altura.
Forma i tipus de la rel: Sota terra desenvolupa una xarxa d'arrels superficials, té soques rectes, quadrangulars, molt ramificades, la part més vella de les quals està recoberta per una fina crosta grisa.
Morfologia, tipus i consistència de la tija: Tija de color verd, amb quatre angles ben marcats.
Morfologia, textura i disposició de les fulles: Presenta unes fulles caduques, alternes, d'àpex acuminat, amb un pecíol curt, ovals i amb les vores del limbe finament dentats.
Inflorescència: Les flors són axil·lars i solitàries, de 4-7 mm de llargada, amb un curt peduncle i d'un color rosa pàl·lid.
Morfologia i color del periant: El calze està fusionat a l'ovari i està format per 5 lòbuls. La corol·la és globular i està fusionada, amb forma de gerro. Presenta 5 pètals insignificants.
Androceu: Format per 8-10 estamenis, que són més curts que l'estil. En els filaments apareixen multitud de pèls, mentre que les anteres són com banyes de color groc fosc.
Gineceu: Ovari ínfer
Fruit: Baia globular d'uns 5 mm de diàmetre. Passa de color vermell a blau fosc, i fins i tot negre, en la maduració. Té la polpa púrpura. En l'interior apareixen multitud de llavors. Sabor agradable i agredolç
Fulles i fruits
Usos tradicionals:
No s'han descrit interaccions medicamentoses, ni tampoc reaccions adverses a les dosis recomanades. S'ha de considerar el contingut en hidroquinona de les fulles, per aquest motiu s'ha de prescriure en forma de tractaments discontinus.
A altes dosis, en tractaments crònics poden produir-se reaccions adverses:
El principal país productor de nabius són Estats Units, que és alhora el més gran importador i el més gran consumidor. Canadà és el segon país en producció. A diferència dels Estats Units, on existeix una gran superfície de camps conreats, la major part de la producció canadenca procedeix de la recollida de fruits silvestres. El Canadà és també el primer país exportador de nabius congelats. Xile és el tercer país productor del món i a ell el segueixen Argentina, Nova Zelanda i Austràlia. França és el principal país productor a Europa, seguit d'Holanda, Alemanya, Polònia i Espanya. A més dels EUA, altres països on es consumeix habitualment aquest fruit són Itàlia, Alemanya, Anglaterra, Holanda, Noruega, Suècia, Finlàndia, el Canadà i el Japó.
El nabiu, avajó o mirtil és el fruit de les plantes del gènere Vaccinium. Són plantes silvestres, que fan fruits petits de color blau, vermellosos per dins. Creixen en mates de poca alçada i a Catalunya en boscos d'alta muntanya, més aviat obacs al Pirineu, a partir dels 1.300 m d'altitud. És un bon comestible, i es pot menjar tant cru com fer-ne melmelades.
Popularment, el fruit rep els noms de mirtil, anajó, anajús, avajó, naió, naiet, nabiu, nadiu, nadius, nabís, nibix, i la planta avajonera, naionera, nabinera, nabiuera, nabissera, nibixera, gerdera silvestre, gerdonera, gerdonera silvestre, raïm de pastor. El nom científic d'aquesta planta, respon a la forma de les fulles que recorden les del fenoll o murtra, per això en el s.XVI li van donar el nom de Myrtillus (murtó petit). Respecte del nom del gènere Vaccinium, no és gaire clar si va ser el poeta romà Virgili qui el va anomenar així, perquè es tractava d'una espècie que constituïa una font d'aliment habitual en les vaques, o si el nom del gènere deriva de "bacca", que en llatí significa baia.
Planhigion bychain ac iddynt ffrwythau blasus yw Llus neu lusi duon bach (Lladin: Vaccinium myrtillus). Maent yn tyfu ar dir llaith, asidig trwy rannau o'r byd gyda hinsawdd gymhedrol.
Cesglir y ffrwythau o'r planhigyn gwyllt er mwyn eu bwyta, on nodweddiadol felly yn y Llychlyn, yr Alban, Iwerddon a Gwlad Pwyl. Yn Llychlyn, mae'n hawl i bawb hel llus, waeth pwy sy'n berchen ar y tir maent yn tyfu arno. Yn Iwerddon, gelwir y ffrwyth fraochán yn y Wyddeleg a fraughan yn y Saesneg, ac fe'u cesglir yn draddodiadol, ar y dydd sul olaf yng Ngorffennaf, a gelwir yn Fraughan Sunday.
Gellir bwyta'r ffrwythau'n ffres, neu eu defnyddio i wneud jam, sudd neu bastai. Yn Ffrainc, fe'u defnyddir yn sail i wirodlynnau, ac i roi flas i sorbet, a'r tarte aux myrtilles yw'r pwdin traddodiadol yn y Vosges a'r Massif Central. Yn Llydaw, caent eu bwyta gyda Crêpes. Mae hel llus ar y mynydd ar ddiwedd yr haf yn arfer poblogaidd hyd heddiw mewn rhannau o Gymru, e.e. yn Eryri, er ei bod hi'n cymryd amser i hel digon o'r ffrwythau bychain i wneud teisen blasus. Mis Awst yw'r amser gorau i hel llus.
Brusnice borůvka (Vaccinium myrtillus) je léčivá rostlina z čeledi vřesovcovitých, rodu brusnice, která je známá pod lidovým názvem borůvka, její souvislý porost také jako borůvčí. Její modrý plod (bobule) stejného názvu má výraznou chuť a schopnost barvit do modra. Je zdrojem antioxidantů, které mohou mj. působit příznivě v prevenci rakoviny.[1]
Také se jí říká borůvnice, černá jahoda, černice čičiretka, čičoretka, hafery, borůvčí, mystovka.
Borůvka je hustě rozvětvený, ale spíše nízký keřík (50 cm) s opadavými listy. Vejčitě okrouhlé listy jsou na lodyze uspořádány střídavě, jsou lysé (bez trichomů) s krátkými řapíky. Naopak květy jsou výrazně stopkaté, objevují se již od dubna do června. Mají světle zelenou korunu (v rostlinné říši poměrně neobvyklá barva) a zakrnělý kalich.
Plodem brusnice borůvky jsou borůvky, černomodré bobule, v nichž nalezneme při podrobnějším zkoumání mnoho drobných semen. Dozrávají až od června do září, ale ve vyšších polohách vždy později.
Brusnice borůvka tvoří často velmi kompaktní porosty v některých typech lesů. Ve střední Evropě jsou to především horské smrčiny, acidofilní bory, acidofilní bučiny a některé typy acidofilních doubrav. Najdeme ji i v některých typech společenstev subalpínského stupně, jako dominantu v subalpínské brusnicové vegetaci as. Festuco supinae-Vaccinietum myrtilli a také např. v porostech kleče. Vyskytuje se i na pasekách a na světlinách, na vřesovištích a na rašeliništích. Preferuje půdy kyselé, málo výživné, humózní a nepříliš suché.
Roste ve velké části Evropy, v jižní Evropě však jen málo, např. chybí v jižním Španělsku, jižní Itálii a jižním Řecku.[2] Dále roste na Kavkaze, na Islandu, výjimečně i v Grónsku a v Asii na Sibiři s přesahem do severního Mongolska a do provincie Xinjiang v Číně.[3] a do Japonska. V Severní Americe je rozlišován poddruh Vaccinium myrtillus subsp. oreophilum (některými autory považovaný i za samostatný druh V. oreophillum) a jeho areál tam zaujímá západní část USA a jihozápadní Kanadu.[4] Roste po celém území Česka, ovšem s nestejnou četností výskytu. Velmi hojná je např. ve vyšších polohách hor českého masívu, zato velmi vzácná (nebo někde může i chybět) je v teplých pahorkatinách zvláště tam, kde se ve větší míře vyskytují bazické substráty.
Borůvky, modré plody brusnice borůvky malé asi jako hrášek je možno jíst samotné či je naložit nebo z nich udělat dort, knedlíky, buchty, koláč atd. Jsou sladké a silně barví na tmavě modro až fialovo, tedy jsou i kvalitním přírodním barvivem. Rovněž znatelně zpevňují stolici: po jejich požití je dobře tvarovaná, tvrdá a tmavá - zelenohnědá. Senzorickou hodnotou a obsahem cenných živin včetně zdraví prospěšných látek se řadí k našemu nejcennějšímu ovoci.
Listy obsahují glukokininy (myrtilin) a proto se nálev z nich používá při slabé cukrovce. V listech jsou obsaženy ve významném množství třísloviny, takže se hodí na přípravu čaje užívaného vnitřně při průjmových onemocněních, žaludečních obtížích, ale (na rozdíl od plodů) i při zánětech močových cest (jako mírné dezinficiens, močopudný a protizánětlivý prostředek); zevně působí zápar či spíše odvar z borůvkového listí při kožních onemocněních, například i při lupénce.
Plody obsahují třísloviny, antioxidanty, bioflavonoidy, karotenoidy, provitamín A, resveratrol, vitamín C, vitamíny skupiny B, ovocné cukry, malé množství tuků, mikro- a makroprvky (hořčík, draslík, mangan, železo, měď, zinek, chrom). Borůvky zlepšují noční vidění a léčí šeroslepost; zlepšují imunitu a působí preventivně a léčebně (jako doplňující prostředek) proti infekcím; prodlužují život, chrání před stařeckou demencí, pomáhají při průjmech a jiných střevních onemocněních; zvyšují množství moči, čímž napomáhají odvodňování a léčbě některých otoků a zánětů močových cest; snižují hladinu cholesterolu a tuků v krvi, chrání tělesné buňky proti volným radikálům; prospívají regeneraci sliznic; podporují úsilí obézních o snižování tělesné hmotnost; mají i uklidňující a protistresový účinek. Borůvky včetně čaje z listí zvyšují odolnost vůči radiaci.[zdroj?] Borůvka též napomáhá při tlumení nikotinové abstinence, tím, že podporuje tvorbu dopaminu, je velmi vhodným doplňkem při odvykacích kůrách kuřáků.Plod borůvky má unikátní obsah komplexu flavonoidů a antioxidantů, je třeba ale podotknout, že to se týká až plné zralosti plodu.
Vědci z King's College v Londýně zjistili, že denní konzumace borůvek pomáhá snížit riziko kardiovaskulárních onemocnění o dvacet procent.[5]
Brusnice borůvka (Vaccinium myrtillus) je léčivá rostlina z čeledi vřesovcovitých, rodu brusnice, která je známá pod lidovým názvem borůvka, její souvislý porost také jako borůvčí. Její modrý plod (bobule) stejného názvu má výraznou chuť a schopnost barvit do modra. Je zdrojem antioxidantů, které mohou mj. působit příznivě v prevenci rakoviny.
Blåbær (Vaccinium myrtillus) er en 15-45 cm høj dværgbusk, der i Danmark vokser i nåleskove og på heder. Blåbær kan kendes på sine lysegrønne og kantede grene. De sorte bær er syrligt-søde og velsmagende (se blåbær).
Blåbær er en lav, løvfældende dværgbusk med en opret og stærkt forgrenet vækstform. Skuddene er stive og kantede. Barken er vedblivende lysegrøn og hårløs, og den bærer spredtstillede, lysegrønne knopper.
Bladene er ægformede med savtakket rand. Begge bladsider er lysegrønne og hårløse. Blomstringen sker i maj-juni, hvor man kan finde de uanselige, grønlige eller lyserøde, krukkeformede blomster siddende enkeltvis fra bladhjørnerne. Frugterne er sorte bær med blådugget hud.
Rodnettet er meget fint og filtagtigt, og planten er helt afhængig af en symbiose med bestemte svampearter (ericoid mykorrhiza).
Højde x bredde og årlig tilvækst: 0,30 x 0,30 m (15 x 15 cm/år).
Blåbær er udbredt fra Lilleasien over Kaukasus til Centralasien, Sibirien, Japan og Nordamerika (inklusive Grønland) samt i det meste af Europa. Busken foretrækker sur og gerne en mere eller mindre næringsfattig jordbund i fuld sol eller let skygge. Derfor optræder den på opgivne marker og fugtige heder og i lyse løvskove.
I Danmark vokser den på mager bund i nåleskove og på heder. Den er almindelig på Bornholm og i Vest- og Nordjylland. I resten af landet er den sjælden.
Ved bredden af Ladogasøen i det nordvestlige Rusland findes arten i lyse skove, der har skovfyr som det dominerende træ, sammen med bl.a.Ene, Alm. Kohvede, Revling, Fåre-Svingel, Hede-Melbærris, Hedelyng, Mosebølle, Mose-Post, Nikkende Flitteraks, Smalbladet Timian og Tyttebær[1]
Blåbær (Vaccinium myrtillus) er en 15-45 cm høj dværgbusk, der i Danmark vokser i nåleskove og på heder. Blåbær kan kendes på sine lysegrønne og kantede grene. De sorte bær er syrligt-søde og velsmagende (se blåbær).
Die Heidelbeere (auch Blaubeere) (Vaccinium myrtillus) ist eine Art aus der Gattung der Heidelbeeren (Vaccinium) in der Familie der Heidekrautgewächse (Ericaceae). Die in der Heidelbeere enthaltenen Anthocyane färben beim Verzehr Mund und Zähne blau bis rot, sie sind darüber hinaus auch Antioxidantien.
Die häufig im Supermarkthandel erhältlichen Kulturheidelbeeren stammen dagegen nicht von der in Europa heimischen Heidelbeere ab, sondern von der Amerikanischen Heidelbeere (Vaccinium corymbosum) und anderen nordamerikanischen Arten. Sie erzeugen, da ihr Fruchtfleisch hell ist, keine Blaufärbung im Mund, sofern sie unverarbeitet verzehrt werden.
Die Heidelbeere wird regional auch Besinge[1] oder Besing[2] genannt, weitere mundartliche und regionale Namen sind Blaubeere, Schwarzbeere, Mollbeere, Wildbeere, Waldbeere, Bickbeere, Staulbeere (Pfalz und Saarland), Zeckbeere, Moosbeere[3] oder (besonders auch schweiz. und süddeut.) Heubeere[4].
Der 10 bis 60 cm hohe Zwergstrauch wächst stark verzweigt mit aufrechten, kantigen bis schmal geflügelten, grün gefärbten Ästen, die kahl (unbehaart) sind. Die Blätter sind 2 bis 3 cm lang, eiförmig bis elliptisch, drüsig gesägt bis fein gezähnt und beiderseits grasgrün. Die Blüten wachsen einzeln aus Blattachseln und sind nickend. Ihre Krone ist 3,5 bis 5 mm lang, kugelig krugförmig und grünlich bis rötlich. Sie erscheinen ab April/Mai. Von Juli bis in den September tragen die Pflanzen dann schwarzblaue, im Durchmesser maximal einen Zentimeter große, abgeplattet runde, einzeln stehende Früchte, die als reife Beeren blaugrau bereift sind. Ab dem Spätsommer beginnt die Herbstfärbung des Strauchs – das Laub verfärbt sich dabei tiefrot. Die Heidelbeere ist ein holziger Chamaephyt. Im Gegensatz zur verwandten Preiselbeere (Vaccinium vitis-idaea) ist sie nicht immer-, sondern sommergrün, wirft also im Winterhalbjahr ihre Blätter ab.
Die Chromosomenzahl beträgt 2n = 24.[5]
Der Strauch erreicht ein Alter von bis zu 30 Jahren. Durch vegetative Vermehrung in Form von Ausläuferbildung (Wurzelkriecher) kann eine Pflanze „indirekt“ jedoch noch älter werden und dabei bis zu mehrere 1000 m² bedecken. Er wurzelt bis einen Meter tief.
Trotz häufiger unmittelbarer Nachbarschaft zur Preiselbeere kommt es nur selten zu Hybriden zwischen den beiden Arten. Diese Bastard-Heidelbeere (Vaccinium × intermedium) steht mit ihren Merkmalen zwischen den beiden Elternarten.
Von der Amerikanischen Heidelbeere (Vaccinium corymbosum) unterscheidet sich die eurasische Heidelbeere (Vaccinium myrtillus) dadurch, dass sich die farbgebenden Anthocyane sowohl in der Schale als auch im Fruchtfleisch befinden und sie so durch und durch blau gefärbt ist. Bei der seit etwa 1900 aus der Amerikanischen Heidelbeere gezüchteten Kulturheidelbeere befinden sich die Farbstoffe nur in der Schale, weshalb diese ein helles Fruchtfleisch aufweist und keine „blauen Zähne“ verursacht. Außerdem ist die Kulturheidelbeere doppelt bis mehrfach so groß wie die echte Heidelbeere und schmeckt weit weniger aromatisch als die Wildfrüchte, ist dafür aber länger lagerfähig.
Die Heidelbeere ist paläarktisch mit Schwerpunkt in den gemäßigten und nordischen Zonen Eurasiens verbreitet und besiedelt dabei Gebiete von der Ebene bis ins Gebirge (in Österreich etwa 2350 m ü. A.). In den Allgäuer Alpen steigt sie bis zu einer Höhenlage von 2200 Metern auf.[6]
Sie wächst als Halbschattenpflanze in artenarmen, bodensauer-humosen, nährstoff- und basenarmen, frischen Laub- und Nadelwäldern (besonders in Kiefernwäldern und Gebirgs-Fichtenwäldern), in Moor- und Bergheiden in humider Klimalage. Sie ist ein Tiefwurzler (bis 1 m) und zehrt mit Hilfe von Wurzelpilzen (Mykorrhiza) von Rohhumus. Gegenüber Spätfrösten ist die Pflanze empfindlich; bei starken Frösten ohne schützende Schneedecke kann sie teilweise oder auch vollständig abfrieren. Der Wurzelstock bleibt davon in aller Regel verschont und treibt im Frühling wieder aus. Im Schneeschutz hingegen steigt die Heidelbeere bis in Höhen von 2350 m auf.
Industriellen Immissionen gegenüber zeigt sie sich wenig tolerant. Man vermutet, dass der Wurzelpilz der Pflanze insbesondere durch Schwefeldioxid geschädigt wird.
Die Heidelbeere ist in Mitteleuropa eine Piceetalia-Ordnungscharakterart, kommt aber auch in Gesellschaften der Verbände Quercion roboris, Genistion, Sphagnion oder des Unterverbands Luzulo-Fagenion vor.[5]
Die grünen Triebe der Heidelbeere stellen im Winter für das Wild eine wichtige Futterquelle dar. Ihre Früchte schätzen besonders Tierarten, die an Baum- und Buschfrüchte weniger leicht gelangen können, so wie das Auerhuhn und der Fuchs.
Die Raupen zahlreicher Falterarten nutzen die Heidelbeere als Futterpflanze, so z. B. die vom Aussterben bedrohte Weidenglucke, der gleichermaßen seltene Augsburger Bär, die gefährdete Rollflügel-Holzeule, der seltene Ebereschen-Blattspanner und die Urmottenart Micropterix aureatella.
Die Nacktbasidien-Arten Exobasidium arescens und Exobasidium myrtilli können die Heidelbeere befallen. Erstgenannte Art bildet kleine, blasse Blattflecken, die bald vertrocknen. Exobasidium myrtilli befällt die gesamte Pflanze (systemisch). Die Blätter sind dann meist vergrößert und können blassgrün oder auch leuchtend rot sein. Er kommt sowohl im Gebirge als auch im Küstenbereich vor.[7] Der häufige Pilz Valdensia heterodoxa bildet in seiner Nebenfruchtform braune Flecken auf den Blättern, er bildet große sternförmige Konidien aus.[8] Die Heidelbeere wird zudem vom Rostpilz Naohidemyces vaccinii mit Uredien und Telien befallen.[9]
Heidelbeeren sind eine beliebte Beerensorte für die menschliche Ernährung. Sie lassen sich sowohl frisch verzehren als auch in der Küche verwerten. Anthocyane in der Heidelbeere sind für ihre antioxidativen und entzündungshemmenden Eigenschaften verantwortlich.[10]
Vor dem Verzehr selbstgepflückter, ungewaschener Heidelbeeren wird wegen möglicher Anhaftung von Eiern des Fuchsbandwurms gewarnt. Wenn man dieses Risiko ausschließen will, sollte man die Beeren kochen. Geerntete Heidelbeeren halten sich nicht allzu lange.
Gerichte aus oder mit Heidelbeeren sind zum Beispiel Heidelbeerkompott, Heidelbeermarmelade, Heidelbeereis, Heidelbeerkuchen, Hefeklöße mit Heidelbeeren sowie Heidelbeerpfannkuchen. Auch in der Roten Grütze sind sie bisweilen zu finden.
Ein Werkzeug zur Ernte von Heidelbeeren ist der Blaubeerkamm oder Heidelbeerkamm, regional auch Raffel genannt. Dabei handelt es sich um einen Kasten mit aufgesetztem Kamm. Mit der Raffel wird über die Heidelbeerbüsche gestrichen, und dabei fallen die Beeren in den Kasten. Durch diese Methode werden jedoch sowohl reife und unreife Früchte als auch Blätter abgerissen und die Pflanze kann verletzt werden.
2020 betrug die Welternte 841.886 Tonnen, wobei die entsprechenden Statistiken nicht nach genauer Artzugehörigkeit aufgeschlüsselt sind. Das Land mit der größten Heidelbeerproduktion der Welt waren die Vereinigten Staaten, die 34,9 % der weltweiten Ernte produzierten. Europa brachte 20,0 % der Welternte ein.[11]
Die Blätter enthalten Katechine, Tannine, Chinasäure, Arbutin, Chlorogensäure, verschiedene Glykoside, die Früchte enthalten Anthocyane, Pektin, Ursolsäure, Chlorogensäure, Ascorbinsäure.[13] Weitere Inhaltsstoffe sind in der Tabelle auf der rechten Seite aufgeführt.
Als Heildroge dienen die getrockneten, reifen Früchte bzw. die frischen oder tiefgefrorenen Früchte. Weiterhin die getrockneten Blätter.
Hauptwirkstoffe: In den Früchten Catechingerbstoffe, dimere Proanthocyanidine, Anthocyanidine (wie z. B. Astragalin), Flavonoide, Caffeoylsäuren, Fruchtsäuren, Pektine, Invertzucker.
In den Blättern befinden sich außer Gerbstoffen Iridoide, Phenolcarbonsäuren, in geringer Menge Chinolizidinalkaloide, Arbutin und Hydrochinon höchstens in Spuren, sowie ein relativ hoher Gehalt an Chrom und Mangan. Über das früher angegebene „Glukokinin“ Neomyrtilin gibt es keine neueren Untersuchungen.
Anwendung: Die getrockneten Beeren sind aufgrund des Gerbstoffgehalts und der Pektine ein beliebtes Volksheilmittel gegen Durchfall, ebenso der mit Rotwein angesetzte Heidelbeerwein. Frische Früchte in größeren Mengen genossen wirken dagegen abführend.
Der verdünnte Saft oder 10-prozentige Abkochungen können als Gurgelmittel bei leichten Entzündungen im Mund- und Rachenraum angewendet werden. Die isolierten Anthocyanidine haben eine kapillarabdichtende Wirkung bei krankhafter Kapillarbrüchigkeit, z. B. bei Diabetes, und sie werden in Fertigpräparaten gegen Netzhauterkrankungen und Störungen des Nacht- und Dämmerungssehens, zur Epithelregeneration bei Magen- und Darmgeschwüren, äußerlich zur Vernarbung von Wunden eingesetzt. Im Zweiten Weltkrieg wurden den englischen Bomberpiloten Stunden vor dem Start nach Deutschland Heidelbeerpräparate verabreicht, um ihre Nachtsehtauglichkeit zu stärken.
In der Volksmedizin gelten Heidelbeerblätter als blutzuckersenkend, ohne dass bisher eine antihyperglykämisch wirkende Substanz nachgewiesen werden konnte. Ob der Chromgehalt der Blätter möglicherweise für eine derartige Wirkung verantwortlich ist, bedarf noch weiterer Untersuchungen. Da bei längerem Gebrauch Vergiftungserscheinungen auftreten können und die Wirksamkeit nicht belegt ist, wird von der Anwendung von Zubereitungen aus Heidelbeerblättern abgeraten.
Heidelbeeren stärken das Immunsystem, wirken antibakteriell, antiviral und antimykotisch und fördern die Wundheilung. Die enthaltenen Anthocyane (rotvioletten Pflanzenfarbstoffe) wirken als Antioxidantien/Radikalfänger.[14]
Nach dem römischen Schriftsteller Plinius der Ältere wurde der Farbstoff der Heidelbeere in Gallien zum Färben der Kleider von Sklaven verwendet.[15]
Eggesin in Mecklenburg-Vorpommern trägt den Beinamen „Blaubeerstadt“. Im Zentrum steht seit 2002 ein Denkmal zu Ehren der Blaubeere, und beim traditionellen Blaubeerfest Mitte Juli spielen Bilder, Textilien, Keramik, gedrechselte Motive sowie Marmeladen aus der Blaubeere eine große Rolle. Es wird auch jährlich eine Blaubeer-Königin gekürt.
Ob die Stadt Heidelberg ihren Namen der Heidelbeere verdankt, ist etymologisch zumindest umstritten. Denkbar wäre eine Klammerform aus Heidel[beer]berg, neben anderen Möglichkeiten der Namensentstehung[16].
Die Heidelbeere (auch Blaubeere) (Vaccinium myrtillus) ist eine Art aus der Gattung der Heidelbeeren (Vaccinium) in der Familie der Heidekrautgewächse (Ericaceae). Die in der Heidelbeere enthaltenen Anthocyane färben beim Verzehr Mund und Zähne blau bis rot, sie sind darüber hinaus auch Antioxidantien.
Die häufig im Supermarkthandel erhältlichen Kulturheidelbeeren stammen dagegen nicht von der in Europa heimischen Heidelbeere ab, sondern von der Amerikanischen Heidelbeere (Vaccinium corymbosum) und anderen nordamerikanischen Arten. Sie erzeugen, da ihr Fruchtfleisch hell ist, keine Blaufärbung im Mund, sofern sie unverarbeitet verzehrt werden.
Aðalbláberini (Vaccinium myrtillus) hoyra til lyngættina. Í Føroyum vaksa tey um alt landið á turrlendi, serliga við brattar áarbakkar ella við steinar. Smárunnar við misstøddum, fjaðuræðraðum bløðum, ið eru summargrøn, eggvaksin, smátent, tunn, ljósagrøn báðumegin. Greinarnar strentar. Blómurnar einstakar frá blaðgripunum; krúnan bøllut, krukkuvaksin; flipparnir útábrettir. Fruktin eitt ber við 4-5 frærúmum. Blóman er reyð á liti; berið blátt ella reytt, sevjumikið. Veksur í haga, homrum og gjáum.
Aðalbláberini (Vaccinium myrtillus) hoyra til lyngættina. Í Føroyum vaksa tey um alt landið á turrlendi, serliga við brattar áarbakkar ella við steinar. Smárunnar við misstøddum, fjaðuræðraðum bløðum, ið eru summargrøn, eggvaksin, smátent, tunn, ljósagrøn báðumegin. Greinarnar strentar. Blómurnar einstakar frá blaðgripunum; krúnan bøllut, krukkuvaksin; flipparnir útábrettir. Fruktin eitt ber við 4-5 frærúmum. Blóman er reyð á liti; berið blátt ella reytt, sevjumikið. Veksur í haga, homrum og gjáum.
Ju Bikbäie (Vaccinium myrtillus, dt. Heidelbeere) uk Heedbäie af Buskbäie, is n Heedekruudgewoaks mäd Bäien.
Do Plonten woakse in dän Foan un smoakje besünners goud. Deerfon kon me Marmeloade, Tee un Sap moakje. Foar dän Tuun rakt dät kultivierde Oarde.
Ju Bikbäie (Vaccinium myrtillus, dt. Heidelbeere) uk Heedbäie af Buskbäie, is n Heedekruudgewoaks mäd Bäien.
Do Plonten woakse in dän Foan un smoakje besünners goud. Deerfon kon me Marmeloade, Tee un Sap moakje. Foar dän Tuun rakt dät kultivierde Oarde.
The blaeberry or Blaerdie (Vaccinium myrtillus) is a kin o buss that growes close tae the grund. It is a memmer o the genus Vaccinium. Thay are sib tae the North American blueberries an huckleberries.
The blaeberry or Blaerdie (Vaccinium myrtillus) is a kin o buss that growes close tae the grund. It is a memmer o the genus Vaccinium. Thay are sib tae the North American blueberries an huckleberries.
De blauwe bosbeze (Latien: Vaccinium myrtillus) is n vaste plaante uut t geslacht van de bosbezen die beheurt tot de heedfamilie (Ericaceae).
t Is n struukjen van vuuftien tot zestig sentimeter hoog (of zelfs wat meer). De plaante döt t niet zo best in kalkrieke grond, mer past zien eigen beter an in n vochtige, zure bojem. De blauwe bosbeze greuit veurnamelik in open bossen (zowel in loofbossen as naoldbossen), op heed en vene in de gemaotigde en subarktiese gebiejen in de wereld (Europa, Noord-Azië, Japan, Noord-Amerika en zelfs lokaal nog in Greunlaand). Disse plaante is in Europa nauw verwant an de rooie bosbeze (Vaccinium vitis-idaea), waormee hybriden evormp kunnen wörden en in Noord-Amerika mit Vaccinium membranaceum en Vaccinium parviflorum.
De stengels ontspringen uut n wiedverspreiden wortelstelsel mit n wortelstok. De kaantige giespels bin greun.
De blaojen bin lochtgreun, eirond tot bladvormig en hebben n zwak ezaagden raand. Ze bin één tot dree sentimeter lange. De blaojen vallen der laote in de harfst aof. As dat gebeurt wörden ze eerst geelbruun; mer op sommige plekken kunnen ze oranje of rood kleuren (aofhankelik van de voedingsstoffen in de grond).
De kruukvormige bloemen bin raoze en hebben n greune waos. De bloemen bin mit der open einde naor benejen ericht.
De bleuitied is van april tot juni, mit soms n tweede bleui in de harfst. De bestuving gebeurt meestentieds deur hommels, mer oek deur aandere insekten zo as wespen. De blauwe bosbeze kan oek zien eigen bestuven.
Kort nao t uutbleuien van de raoze, bolronde bloemen koemen der op de stengels, ouwer as dree jaor, zwartblauwe bezen, bedekt mit n waos. In elke beze kunnen tot veertig zaojen zitten. t Sap is peerskleurig. De bezen ku'j eten. Ze wörden veural gebruukt veur sjem of veur gebak. Oek wörden ze vars egeten, veural vanwegen t hoge gehalte an vitamine C.
Voortplaanting gebeurt meestentieds vegetatief mit nieje scheuten uut de wortelstok. Op disse maniere kan n plaante wel vuventwintig jaor bestaon, allewel nao vuuftig jaor der gien nieje scheuten meer evormp wörden. As t harfst wörden wörden de voedingsstoffen uut de blaojen overebröcht naor de wortelstok, zodat der in de volgende lente weer n krachtige plaante kömp.
De blauwe bosbeze leeft in onderlinge symbiose mit schimmels (oek wel n mykorrhizale mutualistiese symbiose eneumd). Disse schimmels leveren voedingsstoffen uut de bojem, terwiel de plaante vruchtensukers en koolhydraoten an de schimmels levert. Dit gebeurt via t mykorrhiza: talrieke schimmeldraojen (hyfen) die verbunnen bin mit de wortels.
De blauwe bosbeze (Latien: Vaccinium myrtillus) is n vaste plaante uut t geslacht van de bosbezen die beheurt tot de heedfamilie (Ericaceae).
t Is n struukjen van vuuftien tot zestig sentimeter hoog (of zelfs wat meer). De plaante döt t niet zo best in kalkrieke grond, mer past zien eigen beter an in n vochtige, zure bojem. De blauwe bosbeze greuit veurnamelik in open bossen (zowel in loofbossen as naoldbossen), op heed en vene in de gemaotigde en subarktiese gebiejen in de wereld (Europa, Noord-Azië, Japan, Noord-Amerika en zelfs lokaal nog in Greunlaand). Disse plaante is in Europa nauw verwant an de rooie bosbeze (Vaccinium vitis-idaea), waormee hybriden evormp kunnen wörden en in Noord-Amerika mit Vaccinium membranaceum en Vaccinium parviflorum.
Borovnica (latinski: Vaccinium myrtillus) biljka je iz porodice Vaccinium. Spada u vrstu divljeg voća i značajan je dio u ishrani nekih vrsta divljači. Cvjetovi su hermafrodični, to jest sadrže i tučak i prašnike (muške i ženske organe potrebne za razmnožavanje). Pčele mogu da pomognu oprašivanju, ali nisu neophodne. Borovnica je u mogućnosti da opraši samu sebe.
Borovnica je maleni višegodišnji grm. Neki primjerci mogu opstati i do 15 godina. Naraste od 10–60 cm, rijetko do 90 cm. Ima zeleni korijen, koji izbija iz rizoma. Listovi su joj od 1–3 cm dugi, ovalni ili eliptični. Listopadna je biljka, novi listovi izbijaju krajem aprila i početkom maja, a opadaju krajem septembra do oktobra. Biljka cvjeta u maju i junu, a plodovi sazrijevaju u julu i augustu. Plod je plavo-crna boba, sočna i sa mnogo sjemenki. Borovnica voli kiselo zemljište. Može da raste i na nadmorskim visinama i preko 2000 metara.
Plodovi borovnice su veoma hranjivi, jer su bogati željezom i vitaminima. Najčešće se koristi za spravljanje čajeva, sokova i marmelada. Ljekoviti dijelovi biljke su i listovi, plodovi i korijen, koji se sabiru prije sazrijevanja plodova i suše se na sjenovitom i zračnom mjestu. Plodovi se sabiru ljeti, nakon sazrijevanja, a suše se na suncu.
Primjena borovnice u narodnoj medicini je vrlo široka. Mladi listovi kao čaj koriste se protiv proljeva, katara, stomačnih grčeva, kašlja i šećerne bolesti. Plodovi se upotrebljavaju protiv šuljeva/hemoroida, neredovne stolice, nadimanja, lošeg apetita i nametnika u crijevnom traktu.
Zrele i svježe borovnice su odlično pomoćno i dijetalno sredstvo kod problema sa jetrom, te problema sa žuči i žučnih puteva. Borovnica pokazuje i neke druge ljekovite karakteristike. U narodnoj medicini koristi se kao ljekovito sredstvo kod akutnih i hroničnih oboljenja želuca i probavnog trakta. Zbog prijatnog ukusa često se daje djeci za probleme ove vrste. Preporučuje se kod svih hroničnih dijareja.
Listovi borovnice u narodnoj medicini se koriste za snižavanje šećera u krvi (Diabetes mellitus). Osobina lista borovnice da snižava šećer u krvi naučno se pripisuje sadržaju antocijanin glikozida.
Insuficijencija jetre, insuficijencija žuči. Enteritis, dijareja, dizenterija, dijareja kod djece, ateroskleroza, problemi sa cirkulacijom, dijabetes (listovi).
Preporučeno je borovnicu koristiti u svježem stanju, u količini koliko se može pojesti bez pretrpavanja. Sviježe iscijeđen sok od borovnice je također vrlo preporučljiv.
Osnovni hemijski sastojci zrelih plodova borovnice su, šećeri, tanini, vitamini B i C. Plod sadrži i karotin, mirtilin (mirtilin hlorid) od kojeg potječe boja ploda, te albuminoid, pektin, mineralne soli, masna ulja i proteine. Plod borovnice također sadrži organske kiseline kao što su: limunska, jabučna, bezojeva, oksalna. U listovima borovnice ima više tanina nego u plodovima. Tanini koji se mogu naći u listu su: arbutin, antocijanovi glikozidi, neomirtilin. Ostali sastojci lista su cerilni alkohol, nekoliko organskih kiselina, eterska ulja, vitamin C i drugi.
Borovnica (latinski: Vaccinium myrtillus) biljka je iz porodice Vaccinium. Spada u vrstu divljeg voća i značajan je dio u ishrani nekih vrsta divljači. Cvjetovi su hermafrodični, to jest sadrže i tučak i prašnike (muške i ženske organe potrebne za razmnožavanje). Pčele mogu da pomognu oprašivanju, ali nisu neophodne. Borovnica je u mogućnosti da opraši samu sebe.
Li caclindjî ou frambåjhî, c' est on ptit bouxhon (20 a 40 cm hôt). ki vént el Walonreye et dins les payis timperés froeds, et ki dene on magnåve bleu poes diviè l' moes d' awousse.
No d' l' indje e sincieus latén : Vaccinum myrtillus
Carnica[1][2] (Vaccinium myrtillus) jo rostlina ze swójźby wrjosowych rostlinow (Ericaceae). Dalšne serbske mě jo carna jagoda[1][2].
Carnica jo w lěśe zeleny małorostny kerk, kótaryž dośěgnjo wusokosć wót 15 až do 50 cm. Rostlina jo mócnje roznogaśowana.
Ma wótšo granjate, w zymje zelene gałuzy.
Łopjena su měnjate, nage, zelene, jajojte, mělnje rězane a w nazymje wótpadnu.
Kwiśo wót apryla až do (junija) awgusta. Kulowate kwiśonki stoje pó jadnom w łopjeńkowych rozporach. Krona dośěgnjo dłujkosć wót 4 až do 7 mm a jo zelenojśe až blěźe rožojśe abo purpurowje pśeběžane.
Płod jo jagoda z módrocerwjenym měsom a dośěgnjo wjelikosć wót 5 až do 8 mm. Aromatiske płody wopśimjejo cukor, płodowe kisaliny, garbowadła, anthocyanowe barwidła, flavonoidy a witaminy.
Fryšnje wóni skerjej wótwjedujuce statkuju, mjaztym až sušone a ako mězgu běgotu wólažcuju.
Rosćo w lěsach, bagnowych gólach a górskich gólach. Ma lubjej fryšne, małokalkate, małobazowe, teke wótsypkowe abo płonodnowe zemje.
Rostlina jo w pódpołnocnej a srjejźnej Europje rozšyrjona, pśi comž w Alpach we wusokosćach wót wěcej ako 2500 m, pódpołnocno-špańskich górinach, na Korsice, w Apenninach a górinach Balkańskich połkupow wustupujo.
Jagody se k mězdze, winu, želejoju, marmelaźe a kompotoju pśeźěłuju.
Carnica (Vaccinium myrtillus) jo rostlina ze swójźby wrjosowych rostlinow (Ericaceae). Dalšne serbske mě jo carna jagoda.
Hewòtny artikel òstôł napisóny przez òsobã jakô nie znaje perfektno kaszëbsczégò. Jãzëkòwô pòprôwnosc negò artikla wëmôgô werifikacëji.
Czôrnô bòrówka (pl: Borówka czarna, łac. Vaccinium myrtillus) – gatënk wielolatny roscënë z rodzënë wrzosowatëch (Ericaceae) [1]. Mô wiele pòzwów, m.in. jagòda, czôrnô jagòda, lesnô jagòda, mòdrô jagòda, brzësznica.
Czôrnô bòrówka je szerok rozcygniãtô w Azjë, Eùropie i Nordowi Americe na òbszarze ò łagòdnym, strzédnym ë pòlarnym klimace. W Pòlsce je zwëczajnô, równak na nizënach [2], jak ë w gòrach [3].
Czôrnô bòrówka:
Czôrnô borówka rosce na lóznëch, mòkrawëch, kwasnëch zemiach, przede wszëtczim w jiglastëch lasach. Kwiatë są zapiszoné przez òwadë [4]. Roscëna ta je wskôzywôczem kwasnych zem. Kwitnie òd łżëkwiata do czerwińca.
Roscëna leczniczô, sërowina zelarskô, brzôd mô dżerbòwina [5], witaminë C [6] i B1 [7]. Świéżi brzôd mô dzejanié rozlózowóné przë zacwiardzeniô ë jednoczasno procëm biegùnce. Brzësznice dôwają dzecóm, czej je brzuszk bòli. Sëszony brzôd dzeja téż procëm biegùnce, antisepticzno, procëm gòrączce. Lëste dopasëwùje sã w stónach zapôliwnëch ùkłôdu mòczowégò, téż jakò pòmòcny spòsób przë leczenim cëkrowi chòroscë [8]. Zjôdanié swiéżich jagód ë jich produktów wzmòcniwô zdrok, pòprôwiô òstrosc widzeniô, przede wszëtczim ò cemkù. Czôrnô jagòda zabezpieczô przed kùrzëcą [9], temù wôrt ją dawac górnikóm, młënôrzóm ë kòminiôrzóm. Sok bëwa ùżëwôné do farbòwaniô win [10]. Z jagód wërôbiané są kònfiturë ë dżemë. Òsłodzoné brzôd, sërowé abò mrożoné, wëzwëskòwóné je jakò farsz klósków abò jakò dodôwk do deserów, np. plińców.
Hewòtny artikel òstôł napisóny przez òsobã jakô nie znaje perfektno kaszëbsczégò. Jãzëkòwô pòprôwnosc negò artikla wëmôgô werifikacëji.
Czôrnô bòrówka (pl: Borówka czarna, łac. Vaccinium myrtillus) – gatënk wielolatny roscënë z rodzënë wrzosowatëch (Ericaceae) [1]. Mô wiele pòzwów, m.in. jagòda, czôrnô jagòda, lesnô jagòda, mòdrô jagòda, brzësznica.
Grinbéle[1] (Vaccinium myrtillus)
Grinbéle (Vaccinium myrtillus)
Mielīnė (luotīnėškā: Vaccinium myrtillus, onglėškā: Bilberry, vuokīškā: Blaubeere) īr ougakēsis, katros prėgol erikėniu augalū šeimā (Ericaceae).
Stėibs statos, kompuots, šakuots. Lapā keušė svarmas, so smaila vėršūne, trompās kuotās, smolkē dontītās kraštās. Žalioun aple 30 metu. Apatėnė kuota dalės somediejos, šakū vėršūnės palėik žalės ė par žeima (nuors gal' apšaltė). Šaknēstėibis ėlgs, šliūžonts.
Mielīnė praded žydietė gegožė pradiuo, vuo smarkiause žīd lėgė biržielė vėdorė, paskom lėg rodenė pasėtaik vėins-kėts kvietkos. Vaisē īr kamūlė skvarmas tomsē mielinas ougas. Anas antsėrpst lėipas pradiuo ė laikas lėgė siejės.
Aug vėdotėnšėkā šlapiūsė ė šlapiūsė, bat nelabā ūksmietūsė medies, sīkēs aug ė kėmėnuoja pelkies. Vėsos mielīnuos tor gīduomas galės, īpatingā anuos daug ougūs. Anas jiedamas žalės, vėrtas ė džiuovėntas.
Lietovuo mielīnė īr tonkė, bat daugiausē aug Aukštaitėjės ė Dzūkėjės medies.
Mirtelo esas vaccinium murtillus genero de planti ek "vacinei" qua produktas beri nigrata, acideta, akreta.
Must’oi (lat. Vaccínium myrtíllus) on pieni marjutuhjoine kanabron kazvipereheh kuului. Sen marjat ollah sinimustua värii da ollah syödävät. Must’oin marjat da lehtet ollah tervehytty parandajat.
Must’oin tuhjoine on 10-50 sentii korgevuttu. Pohjazes, semmite tundras, kazvai must’oin tuhjoine on kaikkiedah setämä senti. Lehtet kazvetah toine toizele peräh, jäičän muodohizet. Talvekse net pakutah. Kazvil on kiemur juuri, kudamas lähtöy äijy vezua.
Must’oi kukkiu oraskuul. Sen kukat ollah vihandanvalgiet, lähtietäh yksitellen.
Must’oin marjoi syvväh, keitetäh sit varen’n’ua, luajitah kiiselii, viinua. Pannah sidä piirualoin syväimekse. Talvekse sidä voibi kylmätä.
Must’oin marjois on vähä puunandimien kislottua. Niilöis on äijy A da B viitamiinua, margantsua, sežo C vitamiinua, magniedu da kal’tsiedu. Must’oi on hyvä silmile, se parandau nägyö.
Must’oi (lat. Vaccínium myrtíllus) on pieni marjutuhjoine kanabron kazvipereheh kuului. Sen marjat ollah sinimustua värii da ollah syödävät. Must’oin marjat da lehtet ollah tervehytty parandajat.
Mustikaine (mustik om paginsana) vai Järgeline mustikaine, vai Mirtanlehtesine mustikaine (latin.: Vaccinium myrtillus) om madal varz'hein Kanabränvuiččed-sugukundaspäi. Se kazvab Evrazijan pohjoižes, Grenlandas da Pohjoižamerikas.
Mustikaižen marjad oma södabad. Kävutadas marjoid da lehtesid vaumičemha zellid. Erašti kazvatadas mustikašt mäguziš čomitesen täht.
Heimon tedonimi om saudud latinan kelen vacca-sanaspäi — «lehm», sikš miše sen erasiden erikoiden lehtesed sättutadas sötamha živatoid.
Erikon myrtillus-nimituz om vähenzoitai sana myrtus-nimespäi — «mirt», mustikaine om penen mirtan kartte.
Vepsän «mustikaine»-nimi om sündnu marjoiden mujuspäi. Sen ližaks, marjad mustenzoittas käzid da sud.
Se om mel'hetartui, miše kaktusoiden Myrtillocactus-heimon nimituz om saudud mustikaižen latinan nimespäi (Vaccinium myrtillus). Neniden kaktusoiden marjad da mustikaižen marjad oma pojavad toine toižhe ičeze irdnägus[1].
Mustikaine om marjasine varz'hein 10..50 sm kazvol, i tundr-zonas se kazvab madme.
Lehtesed oma järgetud, pened, sonekahad, nahkakahad da munanvuiččed ičeze pindal. Ned lanktas maha tal'vele. Vihman aigan vezi jokseb varziden kurnunvuiččidme lehtesidme jurele.
Kazmusel leved juruz om olmas, se andab äi vezoid.
Mustikaine änikoičeb semendkus. Sen änikod oma vauktad vihandokahudenke vai ruzavudenke, oiktad, išttas üksin. Änik om kumartud alahaks, se kaičeb ičeze heid'omad märgudespäi. Änikoiden päižed pölüstoitajad oma kodimezjäine da učubras.
Marjad oma mustad siniženke loštanke vahakerthen tagut, vai todesižeks mustad kertheta. Vahasine kerteh heittas kebnašti, i sid' nimitihe marjoid oikti[2]. Marjoiden südäin om purpurine. Keskmäine semniden lugu om läz 20 paksumba kaiked, no voib olda 40-ki. Meclindud žouptas marjoid da kanttas edahaks niiden sulatomid semnid.
Mustikaine kazvab pohjoižagjoiš da mägisel'giš, soiš tobjimalaz, no vasttase mecoiš-ki (paksumba pedajikoiš).
Mustikaižen gibrid bolanke putub Päivlaskmaižes Evropas, nimitadas sidä Vaccinium × intermedium Rute.
Mustikaižen marjad kävutasoiš sömha eläbalaz da röudumižen jäl'ghe, mugažo vaumičemha nalivkad, tislid, keitišt, pirgoid (mustiknik, vai mustikpirg).
Mustikaižen varded oma hüväd mezikazmused, anttas äi nektarad. Aromatakaz mustikaižmezi om vauvaz ruzavudenke.[3]
Painajad substancijad: kondensiruitud dubindsubstancijad (5..7%), antocianad, pektinad.[4]
Mustikaižen marjoiš om vähä fruktmuiktusid, no niiš om äi A-, B- da C-vitaminoid, äi manganad, magnijad da kal'cijad, mugažo äi sömkuiduid da flavonoidoid.[5]
Mustikaižen kävutandan sega om siš, miše sen sur' lugumär kucub umbaidust.[6]
Medicinas kävutadas mustikaižen marjoid (latin.: Fructus Myrtilli), lehtesid da varzid (Cormus Vaccinii myrtilli).
Mustikaižen marjad, kävutamha zelläks, pandas varha küpsikš täuzin (heinkun — elokun aigan), i lehtesed — änikoičendan aigan. Šil'ptäs niid käzil da kuivatas räusthan al. Mugoine torhuz varadase bumagasižiš šauguižiš, konorüziš, konoriš. Kävutandan strok om penemb, mi kaks' vot.
Marjad da lehtesed kävutasoiš sil'miden, südäikohtsoližen traktan läžundoiden aigan, sahardiabetan aigan, mugažo sijaližikš: poltatesiden da südäisatatesiden tervehtamha, stomatitad da gingivitad vaste. Ottas kävutamižhe niid gerontologijas-ki.
Lehtesed da varded kävutasoiš sihlaiženke, fasolinke da imičaiženke segoitaden[4] spravitamha diabetan augotižformid.
Veresed marjad oma tarbhaižed cingad vaste.
Keittud marjad, keitoz vai tisel' kuivatud marjoišpäi abutadas uitod vaste.[4]
Muzasinižed mustikaižen marjad mülütadas äi antocianad. Kut nägub tedoližiš kaclendtegoišpäi, niiden kävutand aleneb südäikeran, verenvendsisteman[7], sil'miden läžundoiden[8] riskad, mugažo se om rakanvastaine zell'.[9][10]
Ottud kogonaz mustikaižen unotez om pöltusenvastaine zell'[11]. Se vedab poiš da tervehtab glaukomad, sikš miše paremboičeb verenjoksendan sil'män verkhel'pkele.[12]
Mustikaižen mujutai substancii — se om PH-indikator, kudamb vajehtab ičeze mujun sinižeks muiktuzmäran alendusen aigan.
Mustikaine kävutase ruskedsinižeks kazmuzmujutimeks, ozutesikš, kleimdamha lihad.
Marjoiden poimind tob äjile külänikoile znamakahid saližrahoid.
- Ičein ma manzikaine, veraz ma mustikaine.
Must härgääne, hirašine händaan'e (mustik).[13]
Mustikaine (mustik om paginsana) vai Järgeline mustikaine, vai Mirtanlehtesine mustikaine (latin.: Vaccinium myrtillus) om madal varz'hein Kanabränvuiččed-sugukundaspäi. Se kazvab Evrazijan pohjoižes, Grenlandas da Pohjoižamerikas.
Mustikaižen marjad oma södabad. Kävutadas marjoid da lehtesid vaumičemha zellid. Erašti kazvatadas mustikašt mäguziš čomitesen täht.
Sarri dahje sarrit (Vaccinium myrtillus) lea joŋaid čerdii (Vaccinium) gullevaš šaddu.
Sarri dahje sarrit (Vaccinium myrtillus) lea joŋaid čerdii (Vaccinium) gullevaš šaddu.
Ol Vaccinium mirtyllus (In bergamàsch: zödegn, zösegn, ghislù o seresöi; en Bresà:Glazù, Gleziù, Glizù o Siziöi[1]; en Val Camònega: Glasù, Glidù, glisù, siziöi o baghe[2]; in lumbard ucidental: luriún, giöden [3], lurión, ügheta de busch[4]) l'è öna spéce de la faméa di Ericaceae e l' crès desperlü 'n di bósch, suradetöt chèi de Paghér e l'è ólta mia de piö de sinquanta ghèi.
A furma de öf, apéna apéna rotundade al picanèl, la pónta gösa, érde tat sura compàgn de sóta, l'òrlo l'è apéna apéna dentàt e 'l picanèl bèl córt.
Ol fiùr, biànch - ért, picinì, l' crès desperlü a la séa tra fòia e ram e 'l varda 'n zó.
I fröcc i è bù de maià, i è picinì picinì, nìgher, dóls e gustùs. Per iga di fröcc piö gròs i à selesiunàt di ótre spéce de Vaccinum e suradetöt ol Vaccinum corymbosum che l'è ol Vaccinum gigànt americà.
Ol Vaccinium mirtyllus (In bergamàsch: zödegn, zösegn, ghislù o seresöi; en Bresà:Glazù, Gleziù, Glizù o Siziöi; en Val Camònega: Glasù, Glidù, glisù, siziöi o baghe; in lumbard ucidental: luriún, giöden , lurión, ügheta de busch) l'è öna spéce de la faméa di Ericaceae e l' crès desperlü 'n di bósch, suradetöt chèi de Paghér e l'è ólta mia de piö de sinquanta ghèi.
Το Μύρτιλο είναι ένα από τα διάφορα είδη φυτών χαμηλής ανάπτυξης της οικογενείας των Ερεικοειδών, παρά την επιστημονική του ονομασία (Vaccinium myrtillus, Βακκίνιον ο μύρτιλλος) που υποδηλώνει ότι ανήκει στα μυρτοειδή. To θέμα περιπλέκεται ακόμα περισσότερο γιατί μερικοί βοτανολόγοι[1] το συμπεριλαμβάνουν στην οικογένεια των Μορεοειδών (Moraceae) από την οποία διαφέρει ως προς την έλλειψη γαλακτώδους χυμού.
Εξαπλώνεται ως αυτοφυές, συνήθως μεμονωμένο στις εύκρατες και ψυχρές περιοχές της γης, στα ψηλά βουνά των τροπικών περιοχών ενώ συνήθως αναπτύσσεται στα όξινα δηλαδή μη αλκαλικά εδάφη και σε δροσερές θέσεις.
Πολυετές θαμνοειδές, ύψους 60–90 cm, φυλλοβόλο, με πυκνές διακλαδώσεις και ημιδερματώδες φύλλωμα, που το φθινόπωρο παίρνει ωραίες και έντονες πορφυρές αποχρώσεις. Ανθοφορεί από τον Μάιο μέχρι τον Ιούνιο με άσπρα-ροζ καμπανοειδή λουλούδια.[2] Παράγει από τον Αύγουστο μέχρι τον Σεπτέμβρη εδώδιμους καρπούς, με ελαφρά υπόξινη γεύση, κατάλληλους για παγωτά και γλυκά, γνωστούς στα Αγγλικά με το όνομα «μπίλμπερι» (και όχι «μπλούμπερι», που αφορά άλλα είδη του γένους Vaccinium, όπως το V. corymbosum). Επειδή τα περισσότερα από τα μύρτιλα που τρώγονται από τα πουλιά και τα θηλαστικά δεν αποβάλλονται ως βιώσιμοι σπόροι, αναπαράγονται αγενώς, δηλ. με την ανάπτυξη νέων βλαστών από τα ριζώματά τους των ώριμων φυτών.
Το μύρτιλο σχετίζεται με τη βελτίωση της νυχτερινής όρασης· μύρτιλα αναφέρονται σε μια δημοφιλή ιστορία του Β' Παγκοσμίου Πολέμου, όπου πιλότοι της RAF καταναλώνουν μαρμελάδα μύρτιλο για να οξύνουν την όρασή τους στις αποστολές της νύχτας. Ωστόσο, μια πρόσφατη μελέτη του Πολεμικού Ναυτικού των ΗΠΑ δεν εντόπισε καμία τέτοια επίδραση. Αν και η επίδραση του μύρτιλου στην όξυνση της νυκτερινής όρασης δεν έχει αποδειχθεί, εργαστηριακές μελέτες σε αρουραίους έχουν παράσχει προκαταρκτικά αποδεικτικά στοιχεία ότι η κατανάλωση μύρτιλου μπορεί να αναστείλει ή να αντιστρέψει οφθαλμικές διαταραχές, όπως η εκφύλιση της ωχράς κηλίδας.[3]
Το Μύρτιλο είναι ένα από τα διάφορα είδη φυτών χαμηλής ανάπτυξης της οικογενείας των Ερεικοειδών, παρά την επιστημονική του ονομασία (Vaccinium myrtillus, Βακκίνιον ο μύρτιλλος) που υποδηλώνει ότι ανήκει στα μυρτοειδή. To θέμα περιπλέκεται ακόμα περισσότερο γιατί μερικοί βοτανολόγοι το συμπεριλαμβάνουν στην οικογένεια των Μορεοειδών (Moraceae) από την οποία διαφέρει ως προς την έλλειψη γαλακτώδους χυμού.
Пичечулякс (лат. Vaccinium myrtillus, лиякс пичеумарькс, сэнь умарькс, пичечуля[1], руз. Черни́ка, или Черника обыкновенная, или Черника миртолистная) — чернигакуракш кандови пичеумарень (Vaccinium) канс (Ericaceae). Те максы ярсамс ягодат.
Пичечуляксось касы 10–50 см сэрьс [2], кизна пижелат алонь кирьксалат лопанзо, конат теленень прыть. Панчтонзо лисить панжиковсто, аштемковсто. Баягине панчттнэстэ лиси веикине авака пелькске. Атяка пелькскетнеде ниле эли кавксо. Панчтонть тюсозо валдо-пижела эли якстерть мериця.
Пичечулянь марьтнесэ ламо хруктань кислотат. Эйсэст ламо витаминт A, В ды С, марганец, магний ды кальций[3].
Лопатнестэ ды цецятнестэ теить ламбамо ведь, симить дристамонть лоткавтомо[4]. Цецятнестэ мекштне саить медярво. Медесь лиси тантей чине марто, ашназа, аламнедэ якстерть молиця[5].
Саунæмыг (лат. Vaccinium myrtillus, уырыс. Черника) у, саубын гагатæ чи дæтты, ахæм бирæазон зайæгой. Къудзийы бæрзæнд — 10—50 см.
Саунæмыг
Гагадыргътæ
Саунæмыджы дидинджытæ
Саунæмыг
Хура çырла (лат. Vaccínium myrtíllus) — нумай çул ялан симĕс ӳсекен пĕчĕк çерçи хура тулĕ йышĕнчи Вакциниум йăхĕнчи тĕм. Çырлисем çимĕ юрăхлă, çырлисемпе çулçисене эмел курăкĕ пек усă кураççĕ. Хăшпĕр чухне капăрлатас тĕллевпе пĕчĕк тĕмескесем çинче ерчетеççĕ.
Хура çырла (лат. Vaccínium myrtíllus) — нумай çул ялан симĕс ӳсекен пĕчĕк çерçи хура тулĕ йышĕнчи Вакциниум йăхĕнчи тĕм. Çырлисем çимĕ юрăхлă, çырлисемпе çулçисене эмел курăкĕ пек усă кураççĕ. Хăшпĕр чухне капăрлатас тĕллевпе пĕчĕк тĕмескесем çинче ерчетеççĕ.
Чарні́цы (па-лацінску: Vaccinium myrtillus) — невялічкі вельмі галінасты куст з доўгім карэньнем ды зялёнымі трохі срэбрыстымі галінамі. Лісьцё на зіму ападае. Кветкі растуць па-адзінку (рэдка па дзьве) на кароткіх ножках. Радзімай чарніц, верагодна, зьяўляецца Эўропа[1].
Плод — чорна-сіняя ягада, куляпадобнай формы, зьлёгку прыціснутая каля верхавіны. Мякаць ягады сакавітая, чырвона-фіялетавая, з шматлікім дробным насеньнем.
Квітнее ў траўні — на пачатку ліпеня. Сьпее ў ліпені — жніўні. Расьце вялікімі зарасьнікамі ў лясах разам з папарацьцю, суніцамі, брусьніцамі. У Беларусі расьце паўсюдна.
Ягады чарніц утрымліваюць да 12% кандэнсаваных дубільных рэчываў, антацыяны, арганічныя кіслоты, цукар, пектынавыя рэчывы, вітаміны C, B, карацін.
Зьбіраюць плады цалкам сьпелыя, зрываючы іх рукамі ці счэсваючы спэцыяльным мэталічным грэбнем-гарлачом. У апошнім выпадку ягады заўсёды маюць прымешка лісьця, якое потым выдзьмухваецца. Сушаць ягаду ў печках альбо на сонцы, пакуль яны не перастануць зьбірацца ў камякі пры сьціску. Добра высушаныя ягады ня пэцкаюць рук.
Ужываецца ў складзе гарбаты, кісялю й узвару. Пірог з чарніцамі — распаўсюджаная кулінарная страва. У народнай мэдыцыне сушаныя ягады спажываюць пры паносе. Адвар лісьця п’юць пры болях у страўніку, цукровай хваробе. Ягады вельмі карысныя для зроку, таксама зь іx робяць лекі для вачэй. Дзякуючы наяўнасьці антыаксыдантаў, экстракт чарніц ўваходзіць у склад шматлікіх крэмаў тыпу anti-age (супраць старэньня).
— сховішча мультымэдыйных матэрыялаў
Чарні́цы (па-лацінску: Vaccinium myrtillus) — невялічкі вельмі галінасты куст з доўгім карэньнем ды зялёнымі трохі срэбрыстымі галінамі. Лісьцё на зіму ападае. Кветкі растуць па-адзінку (рэдка па дзьве) на кароткіх ножках. Радзімай чарніц, верагодна, зьяўляецца Эўропа.
Яфина, (лат.) Vaccínium myrtíllus L. — дробный многорочный конаристый полукорчик з родины вересовых (Ericaceae).[1]
Листкы на краях зубчиковаты. Плод — чорна ягода. Цвѣте в маю – юнию. Достигать в юлию – августѣ. Найвеце росширена на полонинах, де мож каждорочно зберати десяткы тонн.[1]
Яфина, (лат.) Vaccínium myrtíllus L. — дробный многорочный конаристый полукорчик з родины вересовых (Ericaceae).
Ҡара көртмәле, йәки Ябай ҡара көртмәле [9]- (лат. Vaccínium myrtíllus) — тәпәшәк ҡыуаҡ, биологик төр булараҡ вакциниум ырыуына, арсалар ғаиләһенә ҡарай. Ашарға яраҡлы еләк. Еләге һәм япрағы дауалау маҡсаттарында ҡулланыла. Ҡайһы берҙә көртмәлене шулай уҡ декоратив маҡсатта баҡса убасыҡтарында үҫтерәләр.
Фәнни атамаһы латин телендәге vacca — һыйыр тигәндән килеп сыҡҡан, сөнки ҡайһы бер төрҙәренең һабаҡтарын мал аҙығы булараҡ ҡулланғандар.
Төргә бирелгән myrtillus һүҙе кесерәйтелгән «мирт» тигәнгә әйләнгән, сөнки япраҡтары мирт менән оҡшаш.
Башҡортса "ҡара көртмәле" уның емештәренең төҫөнән алынған, сөнки көртмәленең йәнә күк һәм ҡыҙыл төрө лә бар.
Ҡыҙыҡ, Миртиллокактус (Myrtillocactus) тип аталған кактус ырыуы ла бар, ул да атамаһын (Vaccinium myrtillus) емештәренең көртмәлегә оҡшауы арҡаһында алған [10].
Көртмәле — 10-50 см бейеклегендәге ваҡ ҡыуаҡлыҡ, төньяҡта, тундра зонаһында бер нисә сантиметр ғына бейеклектә була[11]. Һабаҡтары олононан осло мөйөштәр яһап тарала.
Япраҡтары сиратлаша, ваҡ, оҙонса, күн һымағыраҡ, спираль буйлап урынлаша, ситтәре ваҡ ҡына бысҡы теше кеүек. Өҫ яҡта япраҡтар ослораҡ, аҫты аҡһыл, өҫтән – аҡһыл-йәшел, яланғас, йоҡа, ҡышҡа ҡойола. Ямғыр һыуы япраҡтары буйлап тамырына ағып төшә.
Тамырҙары тармаҡлы, күп һанлы үренде бирә.
Май айында сәскә ата. Сәскәһе аҡһыл-йәшел, төҙөк, берәрләп урынлашҡан. Тажы биш тешле. Ун һеркәлеге бар. Емшәне берәү. Сәскә аҫҡа ҡарай бөгөлә, был һеркәһен һыуҙан һаҡлай. Төп һеркәләндереүселәр — бал ҡорто һәм иңкеш.
Сәскәһенең формулаһы: ∗ C a ( 5 ) C o ( 5 ) A 5 + 5 G ( 5 ¯ ) {displaystyle mathrm {ast ;Ca_{(5)};Co_{(5)};A_{5+5};G_{({overline {5}})}} }
[12].
Емештәре күкһел ҡара [11] йәки ҡара. Аҡһыл ҡунығы йыуылғас, ул ҡап-ҡара булып ҡала [13]. Еләк эсе ҡуйы ҡыҙыл, орлоҡтары 40-ҡа етә, әммә уртаса шуның яртыһы була. Орлоҡтары ҡоштарҙың ашҡаҙанында эшкәртелмәй, ул шул рәүешле тарала.
Вегетатив юл менән һәм орлоҡтан үрсей.
Ҡырағай тәбиғәттә күберәк төньяҡ райондарҙа, башлыса ҡарағай урмандарында йә һаҙлыҡтарҙа үҫә.
Көртмәлене башҡорттар ҡайнатма итеп тә, ҡаҡ итеп тә, кеҫәлгә лә, бәлеш эслеге итеп тә ҡуллана. Туңдырып та һаҡлайҙар. Көртмәле үҫкән райондарҙа ул урындағы халыҡҡа ярайһы табыш та килтерә.
Көртмәлелә емеш-еләк кислоталары әҙ, ул сөскөлтөм тәмле. Мәгәр унда А һәм B витаминдары, марганец, епсәләр, флавоноидтар күп. Еләге — бик бай С витамины, магний һәм кальций сығанағы[14].
Һутлы сәскәләренән хуш еҫле бал алалар[15].
Көртмәленең төҫө кислота миҡдарына бәйле. Ул әҙерәк булған һайын төҫө күкһелерәккә әйләнә.
Көртмәленән шәмәхә төҫтәге буяу алалар, уны, мәҫәлән, иткә келәймә һуғыу өсөн ҡулланалар. Буяуҙы етештереү ысулына ҡарап, йөн һәм киндер туҡыма шәмәхә йәки ҡыҙыл төҫкә инә[16].
Борондан көртмәле эңерҙә күҙ ҡоросон нығытыусы булып һанала. Ҡайһы бер мәғлүмәттәргә ҡарағанда, британ хәрби осоусыларына Икенсе донъя һуғышы ваҡытында төнгө осоштарҙа махсус рәүештә көртмәле джемы биргәндәр. Шул уҡ ваҡытта АҠШ тикшеренеүселәре 2000 йылда көртмәлелә эңерҙә күреү һәләтен яҡшыртыу сифатын тапмағандар[17][18]. Лаборатория тәжрибәләре иһә көртмәле ашауҙың ҡайһы бер күҙ ауырыуҙарын иҫкәртеүен йә иһә дауалауҙа яҡшы һөҙөмтәгә килтереүен күрәһәтә[19], әммә клиник тикшеренеүҙәр үткәрелгәне юҡ. Көртмәленең ҡарағусҡыл күк төҫө антоциан тигән тәбиғи буяу арҡаһында барлыҡҡа килә. Уны файҙаланыу[20] йөрәк, ҡан тамырҙары ауырыуҙарын иҫкәртеүе асыҡланған[21], күҙ[22], ракты дауалағанда ыңғай һөҙөмтә бирә[23][24]. Антоциандан тыш ҡара көртмәлелә протоантоцианидтар, флавоноидтар һәм таниндар күп, улар иһә антиоксидант булараҡ билдәле[25]
Офтальмологияла, ҡағиҙә булараҡ, көртмәле экстракты ҡулланыла.
Шул уҡ ваҡытта күптәр был еләк ғөмүмән күреүҙе яҡшырта тип уйлай. Быны биологик актив өҫтәлмәләр (БАД) һатыусылар күрәләтә ялғанлап рекламала ҡуллана. Әммә фекер ысынбарлыҡҡа тура килмәй, ҡара көртмәле күҙҙең шекәрәһе ҡубыуҙан ғына ярҙам итә.
Ҡара көртмәле Төньяҡ Европала һәм Азияның тайгалы урындарында тәбиғи үҫә. Төньяҡ Америкала ла осрай, унда ул боронғо рәүештә һаҡланған. Йыш ҡына ҡара көртмәле тип уға оҡшаған еләктәр һатыу ҙа күҙәтелә.
Башҡортостанда ҡара көртмәле Урал алдының төньяҡ‑көнбайыш өлөшөндә һәм Башҡортостан (Көньяҡ) Уралында осрай, таулы, ҡарағай урманлы райондарҙа үҫә. Белорет, Бөрйән, Салауат, Учалы райондарының ҡарағай урмандарында көртмәлектәр күп.
Көртмәленән шәмәхә төҫтәге буяу алалар, уны, мәҫәлән, иткә келәймә һуғыу өсөн ҡулланалар. Буяуҙы етештереү ысулына ҡарап йөн һәм киндер туҡыма шәмәхә йәки ҡыҙыл төҫкә инә[26].
Ҡара көртмәле, йәки Ябай ҡара көртмәле - (лат. Vaccínium myrtíllus) — тәпәшәк ҡыуаҡ, биологик төр булараҡ вакциниум ырыуына, арсалар ғаиләһенә ҡарай. Ашарға яраҡлы еләк. Еләге һәм япрағы дауалау маҡсаттарында ҡулланыла. Ҡайһы берҙә көртмәлене шулай уҡ декоратив маҡсатта баҡса убасыҡтарында үҫтерәләр.
黑果越橘(学名:Vaccinium myrtillus,英语:bilberry, whortleberry),又称欧洲蓝莓(英语:European blueberry),是杜鹃花科越橘属个植物。
矮生落叶灌木,高15~30 (~60) cm,枝黄色,具3~5翼。
Vaccinium myrtillus or European blueberry is a holarctic species of shrub with edible fruit of blue color, known by the common names bilberry, blaeberry, wimberry, and whortleberry.[2] It is more precisely called common bilberry or blue whortleberry to distinguish it from other Vaccinium relatives.
Vaccinium myrtillus is a small deciduous shrub that grows 4–18 in (10–46 cm) tall. It has light green leaves that turn red in autumn and are simple and alternate in arrangement.[3] Leaves are 0.4–1.2 in (1.0–3.0 cm) long and ovate to lanceolate or broadly elliptic in shape.[3]
Regional names include blaeberry (Scotland), urts or hurts (Cornwall and Devon),[4] hurtleberry,[5] myrtleberry,[6] wimberry, whinberry, winberry,[7] and fraughan.[8]
Vaccinium myrtillus is a Holarctic species native to continental Northern Europe, the British Isles, north and central Asia, Japan, Greenland, Iceland, Western Canada, and the Western United States. It occurs in the acidic soils of heaths, boggy barrens, degraded meadows, open forests and parklands, slopes, and moraines.[9][10] Bilberry and the related V. uliginosum appear to be unaffected by climate change.[11]
The fruits will stain hands, teeth and tongue deep blue or purple while eating and so it was traditionally used as a dye for food and clothes in Britain.[12]
Vaccinium myrtillus has been used for centuries in traditional medicine, particularly in traditional Austrian medicine as a tea or liqueur in attempts to treat various disorders.[13] Bilberry dietary supplements are marketed in the United States, although there is little evidence these products have any effect on health or diseases.[2]
In cooking, the bilberry fruit is commonly used for pies, tarts and flans, cakes, jams, muffins, cookies, sauces, syrups, juices, and candies.[2]
In traditional medicine, bilberry leaves were used mainly for treating skin disorders.[2] Consuming the leaves may be unsafe.[2]
Although bilberries are in high demand by consumers in Northern Europe, the berries are harvested in the wild without any cultivation. Some authors state that opportunities exist to improve the crop if cultivated using common agricultural practices.[14]
Bilberry and the related V. uliginosum both produce lignins, in part because they are used as defensive chemicals.[11] Although many plants change their lignin production – usually to increase it – to handle the stresses of climate change, lignin levels of both Vaccinium species appear to be unaffected.[11]
V. myrtillus contains a high concentration of triterpenes which remain under laboratory research for their possible biological effects.[15]
Vaccinium myrtillus or European blueberry is a holarctic species of shrub with edible fruit of blue color, known by the common names bilberry, blaeberry, wimberry, and whortleberry. It is more precisely called common bilberry or blue whortleberry to distinguish it from other Vaccinium relatives.
Mirtelo [1] (Vaccinium myrtillus) estas specio de vakcinio. Ĝia alteco estas 10-50 centimetroj. Ĝi havas helverdajn foliojn, kiuj defalas en la aŭtuno. La ruĝaj floroj fariĝas bongustaj malhelbluaj beroj. La pulpo estas violkolora.
Tiu holarktisa specio estas kutima en Eŭropo, krom en la regiono ĉirkaŭ la Mediteraneo. En Azio ĝi estas iom kutima en la nordo, sed pli kutima en nord-okcidento [2] ol en nord-oriento. En Nordameriko ĝi nur troviĝas en Gronlando, en okcidenta Kanado kaj en okcidenta Usono .
Oni povas manĝi la berojn krudajn, kuiri ilin en tortoj aŭ fari konfitaĵon, sukon, vinon ktp.
La beroj enhavas tre multe da antioksidantoj, vitaminon C kaj iom da fero kaj magnezio. Estas diversaj teorioj ke mirteloj helpas la vidkapablon aŭ kuracas vidproblemojn. Ĉu tio science validas, restas neklare.
La nutra valoro de 100 gramoj da freŝaj mirteloj:
Energio 176 kĴ Karbohidrato 11 g Proteino 0,6 g Graso 0,6 g Vitamino C 30,0 mg Vitamino A 6,0 µg Vitamino B6 0,1 mg Kalcio 13,0 mg Fero 0,7 mg Magnezio 2,03 mg
La suomia kuko kun mirteloj kaj ruĝaj vakcinioj
Mirtelo (Vaccinium myrtillus) estas specio de vakcinio. Ĝia alteco estas 10-50 centimetroj. Ĝi havas helverdajn foliojn, kiuj defalas en la aŭtuno. La ruĝaj floroj fariĝas bongustaj malhelbluaj beroj. La pulpo estas violkolora.
Tiu holarktisa specio estas kutima en Eŭropo, krom en la regiono ĉirkaŭ la Mediteraneo. En Azio ĝi estas iom kutima en la nordo, sed pli kutima en nord-okcidento ol en nord-oriento. En Nordameriko ĝi nur troviĝas en Gronlando, en okcidenta Kanado kaj en okcidenta Usono .
Oni povas manĝi la berojn krudajn, kuiri ilin en tortoj aŭ fari konfitaĵon, sukon, vinon ktp.
La beroj enhavas tre multe da antioksidantoj, vitaminon C kaj iom da fero kaj magnezio. Estas diversaj teorioj ke mirteloj helpas la vidkapablon aŭ kuracas vidproblemojn. Ĉu tio science validas, restas neklare.
Vaccinium myrtillus, llamado comúnmente mirtilo o arándano silvestre, es una planta de la familia de las Ericáceas que da unas pequeñas bayas comestibles.
Fuente FAO[2] (Suma de todo tipo de arándanos azules 'blueberries')
Los arándanos se pueden consumir frescos. También se utilizan para hacer zumos y mermeladas y salsas. Son la base de numerosas recetas de repostería y licores.[4]
Calicotome spinosa fue descrita por Carlos Linneo y publicado en Species Plantarum 1: 349-350. 1753.[5]
Número de cromosomas de Vaccinium myrtillus (Fam. Ericaceae) y táxones infraespecíficos: 2n=20[6]
Ver: Vaccinium
myrtillus: epíteto latino diminutivo que significa "mirtillo", "pequeño mirto".[7]
Vaccinium myrtillus, llamado comúnmente mirtilo o arándano silvestre, es una planta de la familia de las Ericáceas que da unas pequeñas bayas comestibles.
Harilik mustikas ehk mustikas (Vaccinium myrtillus) on kanarbikuliste sugukonda mustika perekonda kuuluv heitlehine kääbuspõõsas ehk puhmas.
Harilikku mustikat kirjeldas esimesena teaduslikult Linnaeus. Mustika perekonnanimi tuleb ladinakeelsest sõnast vacca 'lehm' ja viitab sellele, et mustikalehed kõlbavad veistele süüa. Liiginimi tuleb sõnast myrtus 'mirt' ja viitab sellele, et harilik mustikas ja väike mirt näevad välja üsna sarnased.
Taime eestikeelne nimetus "mustikas" tuleb tema marjade värvist, samuti sellest, et küpsed marjad purunevad kergesti ning määrivad käsi ja nägu.
Omakorda kaktuseperekonna Myrtillocactus nimi tuleb sellest, et tema viljad meenutavad väliselt mustikaid.
Mustikapuhmas on 15–40 cm kõrge, tõusva või püstise varre ja tugevasti harunenud roheliste teravakandiliste võrsetega. Levila põhjaosas, tundras on mustikas märksa madalam, kasvab vähem kui 10 cm kõrgeks. Mustikal on roomav risoom, mis annab ohtralt võsusid.
Lehed on puhasrohelised, munajad, veidi nahkjad ja peensaagja servaga. Lehed paiknevad varrel vahelduvalt. Lehed ja varred on soonega, nii et vihmavesi voolab neid sooni mööda otse juure peale. Mustikas on heitlehine: sügisel langevad lehed maha. Sageli muudavad mustikalehed enne langemist värvi, muutudes näiteks punaseks, aga mitte korraga ja mitte kõik. Samal taimel võib näha kõrvuti paiknemas nii rohelisi kui punakaid lehti ja hilissügiselgi võib mustikal näha täiesti rohelisi lehti.
Õied on rohekasvalged, roosaka varjundiga, urnjad ning asetsevad üksikult lühikese kõverdunud rao otsas lehtede kaenlas. Õiel on 5 õielehte, 10 tolmukat ja 1 emakas. Sigimik on alumine. Lehetupp ei jagune osadeks. Õis on allapoole kaldu ja see kaitseb tolmuterasid kuivamise eest. Ta õitseb mais-juunis. Mustikas on putuktolmleja; teda tolmeldavad peamiselt mesilased ja kimalased. Mustikas on hea meetaim.
Marjad valmivad juulis-augustis. Nad on mustad, aga neid katab õhuke vahakiht, mis muudab nad tumesinisteks. Vahakiht eemaldub pesemisel kergesti. Mari on seest punane. Mustikamarjas on kuni 40 seemet, keskmiselt poole vähem.
Laial maa-alal levinud harilik mustikas kasvab järgmistes piirkondades:[1]
Harilik mustikas on levinud üle Eesti ning kasvab niisketes metsades, metsa- ja rabaservadel, eelistades peamiselt happelist turvasmulda.
Maailmas kasvatatakse mustikaid ka istandustes, mille tarbeks on aretatud eriti suurte marjadega sorte. Hilissuvel ja varasügisel ostavad paljud ettevõtjad elanikkonnalt mustikaid kokku. Mustikate korjamine metsast annab paljudele lisasissetulekut. Päevas korjab kogenud mustikakorjaja ligi kümme liitrit marju, ehkki see sõltub suuresti korjajast ja samuti metsast.
Droogina kasutatakse mustikavilju (Myrtilli fructus).
Mustikas on kõrge väärtusega marjataim. Tema tumesinised marjad on meeldiva magusa maitsega. Need sisaldavad suhkruid (5–7%), pektiine, orgaanilisi happeid (õun- ja sidrunhapet 1%) ning parkaineid (7%) pürokatehhiinide rühmast. Küllaldaselt on väärtuslikke vitamiine: C-vitamiini, karoteeni, PP-vitamiini, B2- ja B1-vitamiini. Lehed sisaldavad parkaineid (kuni 20%), arbutiini (1,6%), glükosiidi mürtilliini (1%), glükosiidi neomürtilliini, flavonoide ja orgaanilisi happeid.
Marjadest valmistatakse toor- ja keedumoosi, kompotte, keediseid, džemme, mahla, veine jm. Marju säilitatakse ka kuivatatult või pudelis.
Mustikas leiduv värvaine on pH-indikaator. Kui kasvukohas pH väheneb, muutub värvaine punasest siniseks. Seda kasutatakse toiduvärvina, näiteks liha tembeldamiseks, sest ta on täiesti ohutu ja looduslik.
Kes on söönud suure hulga mustikaid, selle väljaheide on teist värvi: see muutub väga tumedaks, peaaegu mustaks.
Harilik mustikas ehk mustikas (Vaccinium myrtillus) on kanarbikuliste sugukonda mustika perekonda kuuluv heitlehine kääbuspõõsas ehk puhmas.
Harilikku mustikat kirjeldas esimesena teaduslikult Linnaeus. Mustika perekonnanimi tuleb ladinakeelsest sõnast vacca 'lehm' ja viitab sellele, et mustikalehed kõlbavad veistele süüa. Liiginimi tuleb sõnast myrtus 'mirt' ja viitab sellele, et harilik mustikas ja väike mirt näevad välja üsna sarnased.
Taime eestikeelne nimetus "mustikas" tuleb tema marjade värvist, samuti sellest, et küpsed marjad purunevad kergesti ning määrivad käsi ja nägu.
Omakorda kaktuseperekonna Myrtillocactus nimi tuleb sellest, et tema viljad meenutavad väliselt mustikaid.
Ahabia (Vaccinium myrtillus) Ericaceae familiako landare bat da. Baia jangarriak ematen ditu. Europako, Ipar Amerikako eta Asiako iparraldean hazten da, mendietako oihanpeetan, lurzoru azidoetan, zohikaztegietan eta konifero-basoetan.
Zuhaixka hostoerorkorra da, metro bateko altuerarainokoa. Adar berdeak ditu. Hostoak obalatuak dira, txandakatuak, larrukarak, berde argiak edo horixkak; ertzak horzdunak dira, eta peziolo laburra dute. Loreak txikiak dira, berde arrosaxkak, bost petaloz eta bost sepaloz osatuak. Fruitua baia beltz urdinxka bat da, zapore atseginekoa eta gazi-gozoa.
Hostoak aberatsak dira burdina eta manganesotan, baita azido organikotan ere (azido bentzoikoa, azido malikoa, azido zitrikoa, azido kinikoa...). Fruituak taninoak ditu, azukreak eta pektina.
Astringentea da, taninoengatik. Tonikoa eta antiseptikoa da, eta P bitamina du. Asko janez gero, intoxikazioa eragin dezake hidrokinonagatik.
Ahabia (Vaccinium myrtillus) Ericaceae familiako landare bat da. Baia jangarriak ematen ditu. Europako, Ipar Amerikako eta Asiako iparraldean hazten da, mendietako oihanpeetan, lurzoru azidoetan, zohikaztegietan eta konifero-basoetan.
Mustikka (Vaccinium myrtillus) on puolukoiden (Vaccinium) sukuun kuuluva kanervakasvi (Ericaceae), joka tuottaa syötäviä marjoja. Mustikka kasvaa tuoreissa kangasmetsissä ja muissa kosteissa metsissä Euroopan, Aasian ja Pohjois-Amerikan pohjoisosissa.
Mustikka kukkii toukokuusta heinäkuuhun, ja marjat kypsyvät heinäkuusta alkaen. Suomessa mustikka on toiseksi tärkein kaupallinen luonnonmarja.
Mustikka on normaalisti 10–50 cm korkea, tunturinummilla vain parisenttinenkin[1], kesävihanta varpu, joka pudottaa soikeat lehtensä talveksi. Se kukkii toukokuusta heinäkuuhun. Kukat ovat ruukkumaisia, terälehdet ovat kasvaneet melkein kärkeen asti yhteen kelloksi, jonka aukosta pistää ulos yksivartaloinen emiö. Heteitä on neljä tai kahdeksan. Kukan väri on vaaleanvihertävä tai punertava.[2]
Mustikka marjoo heinäkuusta jopa lokakuulle kasvupaikasta riippuen.[3] Marjominen riippuu suuresti sääolosuhteista: pölyttäjistä sekä alkukesän pakkasista. Pölytyksen suorittavat pääasiassa hyönteiset, mutta mustikka voi myös itsepölyttyä. Pölyttäjien määrä vaikuttaa suuresti satoon: kontukimalaisten pölyttämillä marjamailla sato on jopa 12-kertainen verrattuna alueisiin, joista kimalaiset puuttuvat.[4]
Mustikan sininen väri johtuu vahakerroksesta.[5] Marjat ovat tavallisesti harmaansinisen vahan peittämiä, mutta toisinaan näkee myös tummia vahattomia marjoja, joita mustan värinsä vuoksi kutsutaan terva- tai voimustikoiksi. Vahapeite voidaan myös pyyhkiä pois, jolloin tuloksena on tervamustikkaa vastaava musta marja.[6] Marjoissa voi olla jopa 40 siementä, mutta keskimäärin vain puolet näistä ovat elinkelpoisia. Suuren osan marjoista syövät linnut ja nisäkkäät, joiden ruoansulatuselimistöstä ei selviä elinkelpoisia siemeniä. Mustikka lisääntyykin pääasiassa suvuttomasti maarönsyjen avulla.[7]
Juolukkaa (Vaccinium uliginosum) voidaan pitää mustikan matkijana, sillä kasvit muistuttavat huomattavasti toisiaan.
Mustikka kasvaa tuoreissa kangasmetsissä, lehtomaisissa metsissä, korvissa ja kasvualue kattaa koko Suomen. Se viihtyy kosteassa maaperässä ja sietää hyvin varjoa.[8] Pohjoisessa lajia tavataan myös kuivissa kangasmetsissä ja tunturikankailla. Yleisesti Suomessa kasvavana lajina se on monen metsätyyppiopin mukaisen metsien kasvupaikkatyypin tunnuslaji.[9]
Mustikkaan liittyviä kasvupaikkatyyppejä ovat:[10]
Mustikkaa on viljalti Pohjois-Euroopan ja Aasian boreaalisella ja etenkin subarktisella vyöhykkeellä.[11] Mustikkaa tavataan myös Pohjois-Amerikassa, mutta se ei ole siellä alkuperäinen laji.[12] Monet metsämustikkana myytävät tuotteet sisältävät pensasmustikkaa. Englanniksi eroa on koetettu selventää lanseeraamalla nimitys "bilberry" perinteisen "blueberry"-nimen rinnalle, ja suomeksi puhutaan "metsämustikasta" erona pensasmustikkaan.[13]
Ravintoarvojen lähde: [14] (Finelin tietokanta, elintarvike nro 442)
Infobox OKMustikan marjoissa on hyvin vähän hedelmähappoja. Sen sijaan niissä on runsaasti A- ja B-vitamiinia, mangaania, kuituja sekä flavonoideja. Mustikka sisältää myös fenoliyhdisteitä, kuten ellagitanniineja, kversetiinia ja klorogeenihappoa. Mustikat ovat myös hyviä C-vitamiinin, magnesiumin ja kalsiumin lähteitä.[15]. Mustikan marjoista valmistettavia perinteisiä ruokia Suomessa ovat muun muassa mustikkapiirakka sekä mustikkakeitto, ja perinteisesti mustikoista on valmistettu myös hilloa. Mustikoista valmistettavia Suomen maakuntien perinneruokia ovat muun muassa mustikkapöperö Hämeessä, mustikkakukko Savossa ja mustikkamöllö Karjalassa.
Suomessa mustikka on toiseksi tärkein kaupallinen luonnonmarja, jota poimitaan vuosittain 150−250 miljoonaa kiloa. Tästä määrästä päätyy kauppaan noin 1−3 miljoonaa kiloa, vuonna 2015 jopa 7,2 miljoonaa kiloa.[16]
Mustikanlehti on oivallinen teeaines.[17] Myös kanalintujen pienet poikaset syövät mustikan nuoria lehtiä.[18]
Tummansinisenä marjana mustikat sisältävät merkittäviä määriä antosyaani-väriaineita, joiden käytön on kokeissa havaittu pienentävän useiden sairauksien[19], kuten sydän- ja verisuonisairauksien,[20] silmäsairauksien[21] ja syövän riskejä.[22][23]
Laboratoriokokeet ovat osoittaneet että mustikan syöminen saattaa estää tai parantaa silmäsairauksia, kuten silmänpohjan rappeumaa,[24] mutta tätä terapeuttista käyttöä ei ole tutkittu kliinisesti, vaan suositukset perustuvat laboratorio- ja elinkokeisiin.[25]
Eläintutkimuksista on saatu runsaasti lupaavaa näyttöä mustikan antosyaanien mahdollisuuksista ehkäistä muistihäiriöitä ja muita ikääntymiseen liittyviä toimintahäiriöitä. Mustikan yhteyttä muistiin ja muihin kognitiivisiin toimintoihin on tutkittu 16 000 yli 70-vuotiasta naista kattaneessa tutkimuksessa: pensasmustikoita vähintään kerran viikossa syöneillä naisilla kognitiivinen ikääntyminen oli viivästynyt 2−2,5 vuodella verrattuna niihin, jotka söivät niitä harvemmin kuin kerran kuukaudessa. Pienessä kliinisessä tutkimuksessa oli mukana yhdeksän keskimäärin 76-vuotiasta henkilöä, joilla oli ikääntymiseen liittyvää lievää muistin heikentymistä ja siten suurentunut Alzheimerin taudin riski. Osallistujat joivat 12 viikon ajan mustikkatäysmehua (villi kanadalainen pensasmustikka) 4,4−6,2 dl päivässä. Seitsemän henkilön vertailuryhmä sai juomaa, jossa ei ollut mustikkaa eikä muitakaan polyfenolien lähteitä. Mustikkamehu paransi tuloksia muistitesteissä ja alensi glukoosi- ja insuliinipitoisuuksia. Lisäksi tutkimuksessa saatiin viitteitä masennusoireiden vähenemisestä.[26]
Antosyaanien lisäksi mustikoissa on protoantosyanideja, flavonoleja ja tanniineja, jotka toimivat antioksidantteina,[27] ja niiden on havaittu laboratoriokokeissa vähentävän tulehduksia (inflammaatio).[28]
Mustikkaa on perinteisesti pidetty hämäränäköä parantavana, tarinan mukaan toisessa maailmansodassa RAF:n brittilentäjät söivät mustikkahilloa parantaakseen yönäköään pimeälentoja varten. Vuonna 2000 Yhdysvaltain laivaston tekemässä tutkimuksessa[29] ei kuitenkaan löytynyt tällaista vaikutusta. Brittilentäjien tarinan alkuperää ei ole pystytty selvittämään.[30]
Mustikanlehtiä on käytetty perinteisessä kansanlääkinnässä ruoansulatusvaivojen hoitoon, joko ulkoisesti tai lehdistä uutettuna teenä. Näitä vaikutuksia ei ole todistettu tieteellisesti.
Kuivatut mustikat sisältävät runsaasti parkkihappoa, jota on hyödynnetty lääketieteessä. Parkkihaposta johtuen mustikalla on ripulia hillitsevä vaikutus. Toisaalta suuri määrä tuoreita mustikoita kerralla nautittuna voi aiheuttaa ripulia.[31]
Mustikoiden syömisen jälkeen ulosteen väri voi muuttua tummaksi tai lähes mustaksi. Tästä ei tarvitse huolestua, jos tietää äskettäin nauttineensa mustikoita. Muussa tapauksessa kyseessä voi olla vaarallinen veriuloste.[32]
Mustikan väriaineet ovat kemiallinen happamuuden osoitin eli pH-indikaattori.[33] Mustikkaa käytetään myös kasvivärjäyksessä, esimerkiksi lihan leimauksessa.[34] Mustikasta tehdään myös marjaviiniä.[35]
Mustikka on jo makunsa, värinsä ja muiden ominaisuuksiensa vuoksi Suomen tärkeimpiä luonnonvientituotteita. Mustikkaa voi Suomessa poimia verottomasti myyntiin. Mustikanpoimintaan on kehitetty erilaisia keruuvälineitä kuten poimureita ja haravia. Puutarhoissa kasvatettava pensasmustikka on eri laji, useimmiten Pohjois-Amerikasta kotoisin oleva Vaccinium corymbosum.[36]
Mustikka (Vaccinium myrtillus) on puolukoiden (Vaccinium) sukuun kuuluva kanervakasvi (Ericaceae), joka tuottaa syötäviä marjoja. Mustikka kasvaa tuoreissa kangasmetsissä ja muissa kosteissa metsissä Euroopan, Aasian ja Pohjois-Amerikan pohjoisosissa.
Mustikka kukkii toukokuusta heinäkuuhun, ja marjat kypsyvät heinäkuusta alkaen. Suomessa mustikka on toiseksi tärkein kaupallinen luonnonmarja.
La Myrtille (Vaccinium myrtillus) est un sous-arbrisseau de la famille des Ericacées qui produit des fruits également appelés myrtilles, appartenant au groupe des airelles.
La Myrtille est un vigoureux sous-arbrisseau vivace et rampant, de 20 à 60 cm, que l'on trouve en Eurasie et en Amérique du Nord et qui forme des fourrés nains en dressant des rameaux serrés aux tiges vertes à section triangulaire.
Elle croît jusqu'à 2 500 m d'altitude dans les forêts de conifères, les bois clairs, les landes et les tourbières, associée aux plantes acidophiles.
L'espèce n'est pas encore évaluée à l'échelle mondiale par l'UICN. En Europe et en France elle est classée comme non préoccupante [2]. Toutefois localement l'espèce peut se raréfier : elle est considérée Quasi menacée (NT), proche du seuil des espèces menacées ou qui pourrait être menacée si des mesures de conservation spécifiques n'étaient pas prises, dans les régions Picardie, Îles-de-France et Nord-Pas-de-Calais.
Le nom de myrtille, qui désigne aussi bien le végétal que son fruit, se rapporte à l'origine uniquement à Vaccinium myrtillus, mais l'appellation de myrtille s'est étendue à d'autres espèces, notamment américaines, qui ont pu être développées en culture.
La Myrtille commune porte de nombreux autres noms vernaculaires régionaux : airelle myrtille, gueule noire, mauret, mouret, brimbelle, raisin des bois, bleuet ou bluet. La plante est parfois appelée myrtillier ou arbrêtier.
Étymologiquement, la myrtille est un myrte de petite taille, du latin myrtus lui-même issu du grec murtos. Malgré leur vague ressemblance, le myrte et la myrtille n'ont pas de proche parenté biologique.
Les feuilles caduques, de 15 à 40 mm de long, sont ovales, finement dentées, luisantes, vert vif et rougissent en automne.
D'avril à juillet, s'épanouissent les fleurs de 3 à 6 mm de long, campanulées et pendantes, de couleur pâle, rosâtre ou verdâtre, axillaires, solitaires ou réunies par paire. En Belgique, elles sont visitées principalement par des reines de bourdons (Bombus pascuorum, B. cryptarum, B. pratorum, B. lucorum), d'autres hyménoptères dont l'abeille domestique et une série de syrphides (Jacquemart, 1993).
Les fruits sont des baies globuleuses de 6 à 10 mm de diamètre, qui, d'abord vertes, deviennent violettes puis bleu noir.
Selon Tropicos (29 janvier 2014)[1] (Attention liste brute contenant possiblement des synonymes) :
En Ardenne belge, la cueillette et le commerce des myrtilles (Vaccinium myrtillus) étaient couramment pratiqués aux XIXe et XXe siècles (Hoyois, 1949-1953).
Les myrtilles étaient destinées à la vente au détail, à la distillerie, à la coloration des vins, à la fabrication de confitures et de pâtisseries. Les villageois en conservaient aussi pour leurs besoins personnels, notamment dans leur pharmacopée en raison de leurs vertus principalement anticolibacillaire, mais aussi circulatoire, antidiabétique et diurétique. Sur ces hauts plateaux, la cueillette des myrtilles commençait la deuxième semaine de juillet et durait un mois. Les baies étaient cueillies par les femmes et les enfants, souvent au moyen de peignes.
D’après la tradition orale, la récolte était en moyenne de 50 kilos par jour et par personne (C. Legros, com. pers.). Le produit, vendu en ville, a même été exporté vers la Grande-Bretagne ; où les fruits fournissaient des produits colorants. Les cours des halles de Londres ou de Manchester étaient communiqués à Zeebruges (Hesmans, 1926).
Le prix des myrtilles variait au cours de la saison et d’une année à l’autre, suivant l’abondance et la qualité de la récolte, la demande du marché anglais et la concurrence des grossistes. Au XIXe siècle, une cueilleuse pouvait gagner jusqu’à 25 et 30 francs par jour, équivalant à peu près au prix de deux jambons fumés (Courtois, 1828 ; Hoyois, 1949-1953). Quand la vente était rentable, il n’était pas rare que des hommes quittent leur travail pour aller ainsi « aux myrtilles » (Hesmans, 1926).
La cueillette et le commerce des myrtilles ont cependant disparu progressivement après les années 1950. Les raisons principales de ce déclin sont la raréfaction des populations de myrtille due aux reboisements en épicéa, qui ne laissent pas filtrer de lumière en suffisance, et l'instauration des congés payés en 1936, qui apportèrent un supplément de rentrées financières aux salariés, les dispensant peu à peu de ce travail saisonnier (Jacquemart et al., 2008).
Principaux pays producteurs en 2018[3]
Les baies, sucrées, sont mangées fraîches ou sont utilisées dans diverses recettes. Leurs propriétés gustatives, nutritionnelles et médicinales sont développées dans l'article sur le fruit.
La confusion accidentelle avec les baies toxiques de Belladone s'est déjà produite[4].
Les racines et les feuilles contiennent des substances diurétiques, désinfectantes et astringentes et sont utilisées en phytothérapie pour des compresses, bains de pieds, gargarismes ou lotions. Les liens entre la consommation de myrtille et la santé des yeux sont un sujet à controverse. Bien que les dernières études de 2005-2006 menées sur 72 puis 59 personnes aient conclu qu'il n'y avait aucun lien à propos de l'amélioration de la vision nocturne ou le temps d'adaptation à l'obscurité (mais cependant une amélioration du temps de récupération après éblouissement)[5], une nouvelle étude de 2019 (sur 12 individus seulement néanmoins) expose des résultats montrant une amélioration du temps d'adaptation à l'obscurité[6].
Les fruits de la myrtille servaient autrefois à teindre les vêtements d'une couleur bleu-violet. Ils servaient également, particulièrement en Scandinavie à teinter le vin. [réf. nécessaire]
Dans le langage des fleurs, la myrtille signifie que l'on recherche la solitude.
Le 29e jour du mois de germinal dans le calendrier républicain (généralement le 18 avril) est officiellement dénommé jour de la Myrtille[7].
La Myrtille (Vaccinium myrtillus) est un sous-arbrisseau de la famille des Ericacées qui produit des fruits également appelés myrtilles, appartenant au groupe des airelles.
La Myrtille est un vigoureux sous-arbrisseau vivace et rampant, de 20 à 60 cm, que l'on trouve en Eurasie et en Amérique du Nord et qui forme des fourrés nains en dressant des rameaux serrés aux tiges vertes à section triangulaire.
Is éard atá i gceist leis an bhfraochán (Vaccinium myrtillus) ná tor duillsilteach agus é ag tabhairt caora dubha cruinne a mbíonn cineál coirt ghorm orthu. Fásann an tor go leathmhéadar airde, a bheag nó a mhór, agus aithnítear ar dhuilleoga ubhchruthacha ailtéarnacha é. Bíonn an fraochán an-choitianta san áit a mbíonn ithir aigéadach a fháil, go háirithe i gcnoic Dheisceart na hEorpa, i gcoillte oscailte agus ar mhóinteáin.
Tá caora an fhraocháin an-bhlasta, agus iad á mbácáil isteach i bpióga nó á n-ithe le bainne, le huachtar nó le siúcra. Fágann an fraochán smál doghlanta ar na héadaí, áfach. Is féidir caora fraocháin a choinneáil thar an ngeimhreadh sa reoiteoir.
Tá an fraochán gaolmhar leis an mbódhearc.
Is éard atá i gceist leis an bhfraochán (Vaccinium myrtillus) ná tor duillsilteach agus é ag tabhairt caora dubha cruinne a mbíonn cineál coirt ghorm orthu. Fásann an tor go leathmhéadar airde, a bheag nó a mhór, agus aithnítear ar dhuilleoga ubhchruthacha ailtéarnacha é. Bíonn an fraochán an-choitianta san áit a mbíonn ithir aigéadach a fháil, go háirithe i gcnoic Dheisceart na hEorpa, i gcoillte oscailte agus ar mhóinteáin.
Tá caora an fhraocháin an-bhlasta, agus iad á mbácáil isteach i bpióga nó á n-ithe le bainne, le huachtar nó le siúcra. Fágann an fraochán smál doghlanta ar na héadaí, áfach. Is féidir caora fraocháin a choinneáil thar an ngeimhreadh sa reoiteoir.
Tá an fraochán gaolmhar leis an mbódhearc.
A arandeira ou herba dos arandos[1] (Vaccinium myrtillus) é un arbusto da familia das ericáceas de froito comestíbel, o arando ou uva do monte.
De pequeno tamaño, entre 15 e 35 cm, medra en bosques, páramos e en zonas de montaña. As pólas, verdes, son triangulares e as súas flores, pequenas e verdosas, teñen os pétalos xunguidos formando un globo. As follas son ovais, dentadas e puntiagudas. Raramente cultivadas, o seu froito, o arando, recóllese das plantas bravas, sobre todo en Escandinavia e Polonia.[2][3]
O froito e unha baga de cor morada ou negroide, ten taninos, ácido cítrico, ácido málico e, o que é infrecuente, ácido benzoico. Os arandos son comestíbeis, teñen un sabor agridoce e son consumidos en Europa dende a antigüidade especialmente no norte.[4]
Vaccinium myrtillus é nativa de Europa, norte de Asia, Groenlandia, o oeste do Canadá, e mais do oeste dos Estado Unidos.[5] Aparece en uceiras (terreos poboados de uces) e solos acedos.
En Galicia medra por riba dos 700 m especialmente nas provincias de Lugo e Ourense coma mato das fraga, carballeiras, bidueirais ou faiais, nos matos das beiras dos ríos das zonas montañosas e nos das abas das serras orientais. Aparece sempre sobre solos derivados de rochas acedas (silíceas), profundos, frescos e ricos en materia orgánica, nos ambientes húmidos e hiperhúmidos.
Existe en Galicia outra especie de arandeira, a Vaccinium uliginosum subsp microphyllum, difícil de diferenciar destoutra, especialmente nas montañas.
As arandeiras abundan nas provincias de Lugo e Ourense. Os primeiros dicionarios etnográficos de galegos falan delas, e do costume dos aldeáns de comer as bagas. Martín Sarmiento escribía: É unha planta fortiña que medra un pé e ten as follas recortadas e da figura da folla do buxo. No remate bota uns baguiños negros que comen os rapaces pastores ,etc. Na mariña non hai esa planta. A uva de oso ("gayuba"-"Arctostaphylos uva-ursi"); ou vén ser unha planta rastreira, como especie de arando, mais que ten os bagos encarnados e as follas máis grandes e semellantes ás do érbedo. É evidente que no Seixo hai arandos e para min é certo que onde hai arandos hai uvas de oso, polo común.[6]
A arandeira ou herba dos arandos (Vaccinium myrtillus) é un arbusto da familia das ericáceas de froito comestíbel, o arando ou uva do monte.
Borovnica (lat. Vaccinium myrtillus) je biljka iz porodice Vaccinium.
Borovnica je maleni višegodišnji grm. Neki primjerci mogu opstati i do 15 godina. Naraste od 10-60 cm, rijetko do 90 cm. Ima zeleni korijen, koji izbija iz rizoma. Listovi su joj od 1-3 cm dugi, ovalni ili eliptični. Listopadna je biljka, novi listovi izbijaju krajem travnja i početkom svibnja, a opadaju krajem rujna do listopada. Plodovi dozrijevaju od kraja svibnja do srpnja, zavisno o nadmorskoj visini i položaju. Kod nas najviše raste u Gorskom Kotaru te na Velebitu. Ima je i na Medvednici, Ivanščici, Strahinjščici, Samoborskom gorju, Žumberku, Ličkoj Plješivici, Papuku i Psunju.[1][2]
Kemijski sastojci plodova borovnice su: šećer, tanini, vitamini B i C. Plod sadrži i karotin, mirtilin (mirtilin klorid) od kojeg potječe boja ploda, te albuminoid, pektin, mineralne soli, masna ulja i proteine. Plod borovnice također sadrži organske kiseline kao što su: limunska, jabučna, bezojeva, oksalna. U listovima borovnice ima više tanina nego u plodovima. Tanini koji se mogu naći u listu su: arbutin, antocijanovi glikozidi(300-698 mg/100 g), neomirtilin. Ostali sastojci lista su cerilni alkohol, nekoliko organskih kiselina, eterska ulja, vitamin C i drugi.[1]
Sastav 100 gr plodova[3][4] Каlorija 176 кJ (42 кcal) Voda 84,8 gr Bjelančevine 0,6 gr Ugljikohidrati 7,4 gr Vlakna 4,9 gr Masti 0,6 gr Masne kiseline 0,4 gr Vitamini i minerali Vitamin A 1,6 mg Vitamin B1 0,04 mg Vitamin B2 0,08 mg Vitamin B6 0,1 mg Vitamin B9 3,0 mg Vitamin C 30,0 mg (5-10) Vitamin E 1,9 mg Vitamin PP 0,3 mg Vitamin P do 600 mg Каlcij 13,0 mg Željezo 0,7 mg Bakar 0,1 mg Маgnezij 2,0 mg Маngan 4,0 mg Natrij 1,0 mg Fosfor 13,0 mg Kalij 73,0 mg Cink 0,1 mgBorovnica je ljekovita biljka sa ukusnim plodovima i ima svoju namjenu kako u medicini tako i u kulinarstvu. Plodovi su bogati željezom i vitaminima. Postoji više načina pripreme borovnice u ljekovite[5] i kulinarske svrhe.[6] Najčešće se koristi za spravljanje čajeva, sokova i marmelada. Ljekoviti dijelovi biljke su i listovi, plodovi i korijen, koji se sabiru prije sazrijevanja plodova i suše se na sjenovitom i zračnom mjestu. Plodovi se prikuplaju ljeti i suše se na suncu.
Medicinska upotreba borovnice je za: Insuficijenciju jetre i žuči, proljev, dizenteriju, aterosklerozu, probleme sa cirkulacijom i dijabetes.
Preporučeno je borovnicu koristiti u svježem stanju, u količini koliko se može pojesti bez prejedanja. Svježe iscijeđen sok od borovnice je također vrlo preporučljiv. Slastice, pekmez te sladoled od borovnice nemaju nikakav pozitivan utjecaj na zdravlje. Konzumacija svježih plodova odnosno ekstrakta povoljno djeluje kao preventiva kod glaukoma i mrene, poboljšava vid kod hemeralopije te dijabetičarske retinopatije.[7]
Uzgojne visokorodne sorte američke borovnice, koje i kod nas postaju sve češće na tržištu, i same su vrijedno i zdravo voće, no ne mogu se niti po sadržaju vitamina, niti po utjecaju na zdravlje uspoređivati s našom domaćom borovnicom.[8][9] Osim toga u intenzivnom uzgoju spomenute uvelike se koriste pesticidi, što dodatno umanjuje vrijednost njenih plodova.[10]
Čaj od mladih listova borovnice je sredstvo protiv proljeva, katara, grčeva u želucu, kašlja i diabetesa. Plodovi borovnice se koriste protiv hemoroida, neuredne stolice, nadimanja, slabog apetita i nametnika u probavnom traktu. Zrele i svježe borovnice su odlično pomoćno i dijetalno sredstvo kod problema s jetrom[11], te kod problema žuči i žučnih puteva. Borovnicu pučki ljekari preporucuju kao pomoć kod akutnih i kroničnih oboljenja probavnog trakta. Zbog slatkog okusa lako se daje djeci protiv zdravstvenih problema. Dobro je sredstvo za kronični proljev.
Čaj od mladih listova[12] ubranih prije cvatnje se koristi za regulaciju šećera u krvi. Ova osobina lista borovnice da regulira šećer u krvi pripisuje se sadržaju antocijanin glikozida.
Pri dugotrajnoj upotrebi listova borovnice ili kod predoziranja javlja se kronično trovanje.
U Hrvata postoje dosta sinonima za ovu vrstu: crna borovnica, mrče divja, mrtovnica, risnca (Gerovo), risje i risnica (zagrebačko područje) i vresinje (Bosna).[13]
Borovnica (lat. Vaccinium myrtillus) je biljka iz porodice Vaccinium.
Borovnica je maleni višegodišnji grm. Neki primjerci mogu opstati i do 15 godina. Naraste od 10-60 cm, rijetko do 90 cm. Ima zeleni korijen, koji izbija iz rizoma. Listovi su joj od 1-3 cm dugi, ovalni ili eliptični. Listopadna je biljka, novi listovi izbijaju krajem travnja i početkom svibnja, a opadaju krajem rujna do listopada. Plodovi dozrijevaju od kraja svibnja do srpnja, zavisno o nadmorskoj visini i položaju. Kod nas najviše raste u Gorskom Kotaru te na Velebitu. Ima je i na Medvednici, Ivanščici, Strahinjščici, Samoborskom gorju, Žumberku, Ličkoj Plješivici, Papuku i Psunju.
Holanska jahodka[1][2] (Vaccinium myrtillus) je rostlina ze swójby wrjosowych rostlinow (Ericaceae).
Holanska jahodka je w lěće zeleny małoróstny kerk, kotryž docpěje wysokosć wot 15 hač do 50 cm. Rostlina je sylnje rozhałuzowana.
Ma wótro hranite, w zymje zelene hałuzy.
Łopjena su měnjate, nahe, zelene, jejkojte, sćeńka rězane a w nazymje wotpadnu.
Kćěje wot apryla hač (junija) awgusta. Kulowate kćenja steja po jednym w łopješkowych rozporach. Króna docpěje dołhosć wot 4 hač 7 mm a je zelenojće hač blědźe róžojće abo purpurowje přeběžane.
Płód je jahoda z módročerwjenym mjasom a docpěje wulkosć wot 5 hač 8 mm. Aromatiske płody wobsahuja cokor, płodowe kisaliny, třěski, anthocyanowe barbizny, flavonoidy a witaminy.
Čerstwje wone skerje wotwodźejo skutkuja, mjeztym zo sušene a jako brěčku běhawu złahodźuja.
Rosće w lěsach, tymjenjatych holach a hórskich holach. Ma radšo čerstwe, małowutkate, małobazowe, tež drjebiznowe abo płonodnowe pódy.
Rostlina je w sewjernej a srjedźnej Europje rozšěrjena, při čimž wustupuje w Alpach nad 2500 m, w Pyrenejach, na Korsice, w Apenninach a horinach Balkanskeje połkupy.
Jahody so k brěčce, winu, želejej, marmeladźe a kompotej předźěłuja.
ananas • aprikoza • awokado • banana • brěška • brusnica • citrona • curuba • dorničałka • durian • etrog • figa • grapefruit • granatowe jabłuko • guawa • holanska jahodka • hurmi kaki • jabłuko • jackfruit • kaki • karambola • kiwi • kiwano • kosmačka • krušwa • kumkwat • kwětla • liči • limeta • malena • mandarina • mandla • mango • marakuja • maruša • naši • oliwa • ostružina • papaja • paw-paw • pitahaya • oranža • pomelo • rambutan • janske jahodki (běłe, čerwjene, čorne) • ringlota • slowka • tamarillo • třěšeń • truskalca • winowa jahodka • wišnja
Holanska jahodka (Vaccinium myrtillus) je rostlina ze swójby wrjosowych rostlinow (Ericaceae).
Aðalbláber (Vaccinium myrtillus) eru ávextir ákveðins lyngs af bjöllulyngs-ættkvíslinni, lyngið sem berin vaxa á er kallað aðalbláberjalyng og er afbrigði af bláberjalyngi en sjálft lyngið er ljósara og lítið tréni í kvistunum, og blöðin tennt. Blómin eru rauðgræn eða bleikrauð að lit. Berin eru dekkri (dökkblá yfir í nánast svart), minni og ekki eins sæt og „venjuleg“ bláber. Þau þroskast síðsumars eins og flest ber á Íslandi.
Aðalbláber vaxa víða um norðurhvel jarðar og ganga undir ýmsum nöfnum. Á Íslandi eru þau algengust á Vestfjörðum og Norðurlandi en sjaldgæfari á Suður- og Suðvesturlandi, þó þau finnist þar líka. Skýringin er sögð vera að aðalbláberjalyng sé viðkvæmara fyrir frosti en venjulegt bláberjalyng, og þrífist því betur þar sem snjóþyngsl eru mikil.
Aðalbláber eru vinsæl til matargerðar hjá mannfólkinu en einnig eru þau í miklu uppáhaldi hjá mörgum dýrum og fuglum. Úr þeim gera menn saft, sultu og fleiri afurðir. Þau þykja einnig góð til víngerðar, jafnvel betri en frændsystkini þeirra, venjulegu bláberin, þar sem þau innihalda meira tannín.
Aðalber eru dekksta afbrigðið af aðalbláberjum. Þau vaxa á svipuðum slóðum og eru m.a. algeng í Svarfaðardal.
Aðalbláber (Vaccinium myrtillus) eru ávextir ákveðins lyngs af bjöllulyngs-ættkvíslinni, lyngið sem berin vaxa á er kallað aðalbláberjalyng og er afbrigði af bláberjalyngi en sjálft lyngið er ljósara og lítið tréni í kvistunum, og blöðin tennt. Blómin eru rauðgræn eða bleikrauð að lit. Berin eru dekkri (dökkblá yfir í nánast svart), minni og ekki eins sæt og „venjuleg“ bláber. Þau þroskast síðsumars eins og flest ber á Íslandi.
Il mirtillo nero (Vaccinium myrtillus L., 1753) è un arbusto da frutto appartenente alla famiglia delle Ericaceae e al genere dei Vaccinium, il cui frutto, il mirtillo, viene catalogato tra i frutti di bosco.
Non va confuso con il mirtillo gigante americano, specie ampiamente coltivata e venduta, alta fino a 2–3 m e con frutti più grandi.
Il mirtillo nero è un piccolo arbusto, caducifoglia e latifoglia, con portamento espanso di altezza compresa tra 20 e 60 cm, le cui foglie sono ovali e verde chiaro. Si allarga più in orizzontale che in verticale, ma con crescita molto lenta.
I fiori sono bianchi e hanno una forma tipica a orcio rovesciato, con petali saldati tra loro, come tutte le Ericacee. L'ovario è infero. La fioritura si ha in maggio, mentre la fruttificazione in luglio-agosto.
I frutti sono piccole pseudobacche bluastre, in quanto hanno l'aspetto di bacche, ma alla loro formazione contribuiscono ovario, sepali, petali e stami.
I principali costituenti sono le antocianine (0,5%); altri costituenti sono i tannini, alcuni acidi organici tra cui quelli idrossicinnamici e l'acido salicilico, vari glicosidi flavonolici e flavan-3-oli, iridoidi, terpeni e pectine.[1]
La specie cresce spontanea in Eurasia. In Italia è presente sulle Alpi e sugli Appennini.
Vaccinium myrtillus presenta una valenza cenotica ed ecologica piuttosto ampia in quanto è presente nelle peccete e nelle faggete subalpine e montane, purché con substrato a pH acido.
Nel Parco Nazionale dell'Appennino Tosco-Emiliano, nella zona del Passo del Cerreto, è stata individuata una popolazione di Vaccinium myrtillus con i frutti bianchi, quasi del tutto privi di pigmenti (antociani). Le cause del fenomeno potrebbero essere di ordine patologico o genetico.
Il mirtillo contiene quantità di acidi organici (citrico, malico,...), zuccheri, pectine, tannini, mirtillina (glucoside colorante), antocianine, vitamina A, C e, in quantità minore, vitamina B. I frutti si consumano freschi o trasformati in succo o confettura, o anche in pasticceria.
I mirtilli presenti nei circuiti commerciali mondiali appartengono alla specie Vaccinium corymbosum; il Vaccinium myrtillus è invece una specie selvatica e la sua distribuzione è limitata ai mercati locali, prevalentemente nelle aree montane e a piccole produzioni di confetture e gelatine.[2]
I frutti essiccati hanno proprietà astringenti e possono essere utilizzati come antidiarroici. Alcune delle sostanze presenti nel mirtillo si sono dimostrate utili per la circolazione sanguigna, per gli occhi, e anche contro il diabete. In particolare si sottolineano le proprietà favorevoli delle antocianine sui capillari della retina essendo in grado di proteggere le pareti dei vasi capillari e di svolgere un'azione benefica sulla microcircolazione e nei problemi vascolari.[3]
I frutti del mirtillo venivano utilizzati per tingere di blu violetto i tessuti.
È pianta visitata dalle api per il polline ed il nettare.[4]
Il mirtillo nero (Vaccinium myrtillus L., 1753) è un arbusto da frutto appartenente alla famiglia delle Ericaceae e al genere dei Vaccinium, il cui frutto, il mirtillo, viene catalogato tra i frutti di bosco.
Non va confuso con il mirtillo gigante americano, specie ampiamente coltivata e venduta, alta fino a 2–3 m e con frutti più grandi.
Mėlynė (Vaccinium myrtillus) – erikinių (Ericaceae) šeimos vasaržalis puskrūmis su šliaužiančiu požeminiu stiebu, labai išsišakojusiomis, kylančiomis žaliomis aštriai keturbriaunėmis šakomis.
Mėlynės puskrūmis auga 15-40 cm, rečiau iki 50 cm aukščio. Jų stiebas status, briaunotas, šakotas. Lapai ovališki, nusmailėjusia viršūne, trumpakočiai, smulkiai dantytais kraštais, 1-3 cm ilgio, 0,6-1,8 cm pločio. Apatinė stiebo dalis sumedėjusi, šakų viršūnės išlieka žalios, minkštos ir žiemą gali apšalti. Šakniastiebis ilgas, šliaužiantis.
Pavieniai rutuliški žiedai išauga ant trumpų kotelių. Taurelė priaugusi prie mezginės, vos įžiūrima. Vainikėlis rausvas, suaugtinis, pūstas, išlikusi viršūninė anga su trumpomis, bukomis skiautėmis. Mėlynė pražysta gegužės pradžioje, intensyviausias žydėjimas iki birželio vidurio, vėliau iki rudens galima rasti pavienių žiedų. Vaisiai – rutuliškos, tamsiai mėlynos, su apnaša uogos, 8-12 mm skersmens. Lietuvoje jos prinoksta liepos pradžioje ir laikosi iki rugsėjo.
Mėlynės savaime paplitusios beveik visoje Europoje (išskyrus tolimus pietus, pietryčius ir tolimus šiaurės rytus) ir Vakarų Sibire. Europos pietinėse dalyse auga iki 2 km aukštyje.
Mėlynės dažnos visoje Lietuvoje, ypač Aukštaitijos ir Dzūkijos miškuose. Tai miškų augalas. Auga nelabai ūksminguose, vidutinio drėgnumo, drėgnokuose, drėgnuose ir pelkėtuose pušynuose, eglynuose, rečiau beržynuose, kartais ir kimininėse pelkėse, aukštesnėse vietose. Mėlyniniai pušynai (Pinetum myrtillosum), vadinamieji skaistšiliai, ir retesni mėlyniniai eglynai (Piceetum myrtillosum) sudaro apie 25 proc. viso Lietuvos miškų ploto. Mėgsta rūgščius, puveningus dirvožemius. Anot dendrologo Mindaugo Navasičio vadovėlyje „Dendrologija“ pateiktų skaičių, Lietuvoje yra apie 18 tūkst. hektarų mėlynynų. Monografijoje „Lietuvos dendroflora“, besiremiančioje 2001 m. Lietuvos miškų ūkio statistikos duomenimis, rašoma, kad Lietuvoje yra daugiau kaip 64 tūkst. hektarų mėlynynų.
Vidutinis mėlynių derlingumas 700 kg/ha, derlingais metais 1200 kg/ha. Pagal 2001 metų Lietuvos miškų ūkio statistiką, kasmet superkama iki 1-3 tonų mėlynių uogų.
Be tipinio mėlynės varieteto (Vaccinium myrtillus var. myrtillus), šalyje randamos dar 4 varietetai:
Mėlynės yra maistinis, vaistinis, medingas, dažinis, pašarinis, rauginis augalas. Vartojamos šviežios, virtos ir džiovintos maistui, vaistams ir kosmetikoje.
Mėlynės turi įtakos dirvodarai – gamina rūgštų humusą, skatina jaurėjimą. Mėlynių sąžalynuose slapstosi ir minta kai kurie miško paukščiai ir gyvūnai, juose rasta apie du šimtus rūšių įvairių vabzdžių, daugiausia naudingų. Uogų sultimis galima dažyti vyną. Žieduose yra nektaro. Visa žolė turi gydomųjų medžiagų, ypač vertingos uogos. Jose randama įvairių, žmogaus organizmui naudingų medžiagų. Uogose yra angliavandenių, organinių rūgščių, vitaminų (ypač P), glikozidų, regėjimą sutemoje skatinančių medžiagų. Mėlynėse yra 3,5-7% cukraus, 1% laisvųjų organinių rūgščių (citrinos, obuolių, gintaro, pieno, oksalo), pektinų, truputis baltymų ir mirtilino (mirtilinas panašiai veikia organizmą kaip insulinas), todėl mėlynės tinkamos vartoti sergantiems cukralige, o uogų kisielius – sergantiems skrandžio ligomis. Iš jų gaminama uogienė, džemas, kisielius, kompotas.
Kiti mėlynių pavadinimai vartoti ar vartojami Lietuvoje: mėlunuogė, nemuogė, šilojėliai, treškė, vaivorai.
Lotyniški mėlynių sinonimai[1]:
Iliustruotas Lietuvos augalų genčių vardynas · Lietuvos vietinės medžių ir krūmų rūšys · Lietuvos išskirtiniai medžiai · Lietuvos svetimžemė dendroflora · Pasaulio išskirtiniai medžiai
Miškas · Miško skliautas · Lietuvos miškai · Pasaulio miškai (šalys pagal miškų plotą) · Miškų nykimas (neteisėtas miško kirtimas)
Miškininkystė (ekologinė miškininkystė) · Miško atkūrimas · Įveisimas · Miškų ūkis · Miškų urėdija · Girininkija · Eiguva · Lietuvos miškų institutas
Mėlynė (Vaccinium myrtillus) – erikinių (Ericaceae) šeimos vasaržalis puskrūmis su šliaužiančiu požeminiu stiebu, labai išsišakojusiomis, kylančiomis žaliomis aštriai keturbriaunėmis šakomis.
Parastās mellenes[1] (Vaccinium myrtillus) ir daudzgadīgi ēriku dzimtas augi, kas veido krūmājus (mellenājus) ar tumši zilām ogām. Mellenes ir radnieciski augi citiem, līdzīgiem augiem: Amerikas mellenēm (Vaccinium cyanococcus) un zilenēm (Vaccinium uliginosum). Mellenes dabiski aug visā Eiropā, Āzijas ziemeļos, Grenlandē, arī Ziemeļamerikas rietumos.[2] Mellenes aug skābā augsnē, visbiežāk priežu mežos, bieži arī cita veida mežos, purvos un izcirtumos.
Melleņu ogas ir ēdamas, tās izmanto pārtikā, it īpaši miltu konditorejas izstrādājumos, dzērienos un saldumos. Mellenes izmanto arī tradicionālajā medicīnā: sirds slimību ārstēšanai, redzes uzlabošanai, caurejas novēršanai un dažādiem citiem gadījumiem.[3]
Parastās mellenes (Vaccinium myrtillus) ir daudzgadīgi ēriku dzimtas augi, kas veido krūmājus (mellenājus) ar tumši zilām ogām. Mellenes ir radnieciski augi citiem, līdzīgiem augiem: Amerikas mellenēm (Vaccinium cyanococcus) un zilenēm (Vaccinium uliginosum). Mellenes dabiski aug visā Eiropā, Āzijas ziemeļos, Grenlandē, arī Ziemeļamerikas rietumos. Mellenes aug skābā augsnē, visbiežāk priežu mežos, bieži arī cita veida mežos, purvos un izcirtumos.
Melleņu ogas ir ēdamas, tās izmanto pārtikā, it īpaši miltu konditorejas izstrādājumos, dzērienos un saldumos. Mellenes izmanto arī tradicionālajā medicīnā: sirds slimību ārstēšanai, redzes uzlabošanai, caurejas novēršanai un dažādiem citiem gadījumiem.
De blauwe bosbes (Vaccinium myrtillus) is een vaste plant uit de heidefamilie (Ericaceae).
Het is een struikje van 15-60 cm hoog (of zelfs iets meer). De plant houdt niet van kalkhoudende grond, maar past zich beter aan op een vochtige, zure bodem. De kalkmijdende plant groeit voornamelijk in open bossen (zowel in loofbossen als naaldbossen), op heide en veen in de gematigde en subarctische gebieden in de wereld (Europa, Noord-Azië, Japan, Noord-Amerika en zelfs lokaal nog in Groenland). Deze plant is in Europa nauw verwant met de rode bosbes (Vaccinium vitis-idaea), waarmee hybriden gevormd kunnen worden en in Noord-Amerika met Vaccinium membranaceum en Vaccinium parviflorum.
De blauwe bes (Vaccinium corymbosum) wordt vaak foutief blauwe bosbes genoemd, en wordt in tegenstelling tot de blauwe bosbes op grote schaal commercieel geteeld. De blauwe bosbes wordt niet commercieel verbouwd, vanwege een moeilijke vermeerdering en een relatief lage opbrengst. Voor commerciële doeleinden wordt de soort nog in het wild verzameld.[1]
De stengels ontspringen uit een wijdverspreid wortelstelsel met een wortelstok. De kantige twijgen zijn groen.
De bladeren zijn lichtgroen, eirond tot elliptisch en hebben een zwak gezaagde rand. Ze zijn 1-3 cm lang. De bladeren vallen af in de late herfst. Hierbij worden ze eerst geelbruin; maar op sommige plaatsen kunnen ze oranje of rood kleuren (afhankelijk van de voedingsstoffen in de grond)
De kruikvormige bloemen zijn roze en hebben een groene waas. De bloemen zijn met hun open einde naar beneden gericht.
De bloeitijd is van april tot juni, met soms een tweede bloei in de herfst. De bestuiving gebeurt meestal door hommels, maar ook door andere insecten zoals wespen. Bovendien kan de blauwe bosbes zichzelf bestuiven.
Kort na het uitbloeien van de roze, bolronde bloemen ontstaan er op stengels, ouder dan 3 jaar, zwartblauwe bessen, bedekt met een waas. Elke bes kan tot veertig zaadjes bevatten. Het sap is purperkleurig. De bessen zijn eetbaar. Ze worden voornamelijk gebruikt voor jam of voor gebak. Ook worden ze vers gegeten, vooral vanwege het hoge gehalte vitamine C.
Voortplanting gebeurt meestal vegetatief met nieuwe scheuten uit de wortelstok. Op deze wijze kan een plant wel 25 jaar bestaan, hoewel na 15 jaar er geen nieuwe scheuten meer gevormd worden. Bij het naderen van de herfst worden de voedingsstoffen uit de bladeren overgebracht naar de wortelstok, zodat er, in de volgende lente, weer een krachtige plant kan ontstaan.
Blauwe bosbes heeft een mycorrhizale mutualistische symbiose met schimmels. Deze leveren voedingsstoffen uit de bodem, terwijl de plant hen suikers en koolhydraten bezorgt. Dit gebeurt via het mycorrhiza: talrijke schimmeldraden (hyfen) die verbonden zijn met de wortels.
Het Belgische plaatsje Vielsalm noemt zich "la capitale des myrtilles" vanwege de grote aanwezigheid van bosbessen in de bosrijke omgeving, en vanwege de bosbessenfeesten.
De blauwe bosbes (Vaccinium myrtillus) is een vaste plant uit de heidefamilie (Ericaceae).
Het is een struikje van 15-60 cm hoog (of zelfs iets meer). De plant houdt niet van kalkhoudende grond, maar past zich beter aan op een vochtige, zure bodem. De kalkmijdende plant groeit voornamelijk in open bossen (zowel in loofbossen als naaldbossen), op heide en veen in de gematigde en subarctische gebieden in de wereld (Europa, Noord-Azië, Japan, Noord-Amerika en zelfs lokaal nog in Groenland). Deze plant is in Europa nauw verwant met de rode bosbes (Vaccinium vitis-idaea), waarmee hybriden gevormd kunnen worden en in Noord-Amerika met Vaccinium membranaceum en Vaccinium parviflorum.
De blauwe bes (Vaccinium corymbosum) wordt vaak foutief blauwe bosbes genoemd, en wordt in tegenstelling tot de blauwe bosbes op grote schaal commercieel geteeld. De blauwe bosbes wordt niet commercieel verbouwd, vanwege een moeilijke vermeerdering en een relatief lage opbrengst. Voor commerciële doeleinden wordt de soort nog in het wild verzameld.
Blåbærlyng, blåbærris eller blåbær (Vaccinium myrtillus) er ein dvergbusk som høyrer til lyngfamilien.[1] Han dannar frukta blåbær.
Blåbærlyng blir 10–50 cm høgt. Det har grøne, kantete greiner som blir brunaktige og vedete etterkvart, med tynne, elliptiske, takkete, lysegrøne blad som blir felte om hausten. Om våren får lynget grønkvite til raudlege, krukkeforma blomstrar. Desse utviklar seg vidare til saftige bær som vanlegvis er mørkeblåe til svarte på farge eller kvitaktig blåe. Dei ulike fargane kjem av eit tynt vokslag. Fruktkjøtet er fiolett.
Blåbærlyng er ein vanleg plante i store delar av Europa, med unntak av området kring Middelhavet. Han veks nord på det europeisk fastlandet, på Dei britiske øyane og over Kaukasus inn i nordlege Asia. Planten finst også som introdusert art i vestlege delar av Canada og USA.[2] I Noreg veks det blåbærlyng i store mengder i låglandet, og særleg i fuktig, sur jord ved skog eller heier. Blåbæra finst opp til 1700 moh.
Blåbærlyng, blåbærris eller blåbær (Vaccinium myrtillus) er ein dvergbusk som høyrer til lyngfamilien. Han dannar frukta blåbær.
Blåbær (Vaccinium myrtillus) er en flerårig dvergbusk som tilhører lyngfamilien. Blåbærlyngen blir 10–50 cm høy. Den har grønne kantete grener, som etter hvert blir brunaktige og forvedet, med tynne, elliptiske, takkete, lysgrønne blader som faller av om høsten. Om våren får busken grønnhvite til rødlige krukkeformete blomster. Disse utvikles til saftige bær med som oftest blåsvart, men også svarte bær og hvitaktig blå bær. De ulike fargene skyldes et tynt vokslag. Fruktkjøttet er fiolett.
Blåbær er en vanlig plante i store deler av Europa, men mangler i lavlandet ved Middelhavet. Den finnes også på Færøyene, Island og et sted på Grønland. I Asia finnes den i deler av Sibir, samt i nordlige Anatolia og Transkaukasia. I USA og Canada er den vanlig i de vestlige statene. De amerikanske plantene er av og til blitt skilt ut som en egen art, Vaccinium oreophilum. I Norge vokser blåbær på store deler av landarealet fra havets nivå opp til og med lavalpin sone. Den finnes helst på sur, næringsfattig jord i skog eller heier, gjerne med podsolprofil. Den forekommer opp til 1700 moh. i Jotunheimen.[1][2]
I Nord-Amerika kalles et lignende bær for blueberry, men da refererer en til Vaccinium corymbosum, som er en beslektet plante. Disse er ofte noe større enn blåbær, og har mildere smak. De kan enklest skilles fra blåbær ved at de mangler den karakteristiske lilla fruktsaften, hvilket gjør dem blekgrønne inni. Disse markedsføres ofte som "blåbær" i butikker.
Bærene er tradisjonelt ettertraktet til safting og sylting, og spilte i tidligere tider en viktig rolle i matauken. Næringsverdien var lenge anslått som moderat, men nyere forskning har avdekket at bærene er meget rike på antioksidanter. De inneholder dessuten vitamin C og i tillegg garvestoffer, fruktsyrer, flavoner, karotin, jern og magnesium.[3]
I folkemedisinen er bærene kjent for sin stoppende virkning ved diare og de skal også ha effekt på sukkersyke. Fra enkelte hold har det blitt hevdet at blåbær også har en gunstig innvirkning på synet. Sammenhengen er imidlertid uklar, og har ikke blitt funnet i medisinske undersøkelser.[4]
Blåbær (Vaccinium myrtillus) er en flerårig dvergbusk som tilhører lyngfamilien. Blåbærlyngen blir 10–50 cm høy. Den har grønne kantete grener, som etter hvert blir brunaktige og forvedet, med tynne, elliptiske, takkete, lysgrønne blader som faller av om høsten. Om våren får busken grønnhvite til rødlige krukkeformete blomster. Disse utvikles til saftige bær med som oftest blåsvart, men også svarte bær og hvitaktig blå bær. De ulike fargene skyldes et tynt vokslag. Fruktkjøttet er fiolett.
Pianta ch'a viv sempe, un cit busson, aut da 10 a 40 cm, motobin ramificà con branch verd. Le feuje, alterne, a l'han un cit picol; a son vërde dzora e verd ciair sota. Le fior a son a la tacadura de feuje, normalment un për un; a son bianch-rosà. Ël frut a l'é na còcola bleu-viòla.
A chërs ant ij bòsch, ant ij pra, dzortut su teren àcid, da 200 a 2.000 méter. A frutìfica da luj a aost.
A l'ha ëd propietà astringente, antinfiamatòrie, diurétiche.
Motobin dovrà për marmlade, gelatin-e e për aromatisé dij licor.
Pianta ch'a viv sempe, un cit busson, aut da 10 a 40 cm, motobin ramificà con branch verd. Le feuje, alterne, a l'han un cit picol; a son vërde dzora e verd ciair sota. Le fior a son a la tacadura de feuje, normalment un për un; a son bianch-rosà. Ël frut a l'é na còcola bleu-viòla.
AmbientA chërs ant ij bòsch, ant ij pra, dzortut su teren àcid, da 200 a 2.000 méter. A frutìfica da luj a aost.
ProprietàA l'ha ëd propietà astringente, antinfiamatòrie, diurétiche.
Cusin-aMotobin dovrà për marmlade, gelatin-e e për aromatisé dij licor.
Borówka czarna (Vaccinium myrtillus L.) – gatunek rośliny wieloletniej z rodziny wrzosowatych (Ericaceae). Ma wiele nazw zwyczajowych, m.in. jagoda, czarna jagoda, czernica. Roślina jest szeroko rozprzestrzeniona w Azji, Europie i Ameryce Północnej na obszarach o klimacie umiarkowanym i arktycznym. W Polsce jest pospolita zarówno na nizinach, jak i w górach. Jest wykorzystywana szeroko jako roślina jadalna i lecznicza. Znaczenie gospodarcze borówki czarnej pozostaje wysokie mimo silnej konkurencji znacznie bardziej plennych borówek północnoamerykańskich (głównie borówki wysokiej), których owoce mają uboższy skład chemiczny od czernicy.
Zwarty zasięg gatunku obejmuje całą północną i środkową Europę. Granica południowa zasięgu na tym kontynencie biegnie przez środkową część Półwyspu Iberyjskiego, Korsykę, środkową część Półwyspu Apenińskiego i Bałkańskiego (przez Albanię, Macedonię i Bułgarię[2]), przy czym brak go na rozległych obszarach Kotliny Panońskiej. Na północy gatunek występuje na całym Półwyspie Skandynawskim i Islandii. Dalej na wschód borówka ta sięga do środkowej Syberii, zanikając stopniowo na północy. Południowa granica przecina środkową Ukrainę i Rosję. Na południu rośnie w górach Ałtaj. W rejonie Kaukazu znajduje się obszar występowania oddzielony dysjunkcją, rozproszone stanowiska gatunek ma także w północnej części Azji Mniejszej[3]. Na dalekim wschodzie Azji gatunek podawany jest z północnej i centralnej części wyspy Honsiu[2]. W Ameryce Północnej gatunek rośnie na południowym krańcu Grenlandii (gdzie mógł być introdukowany przez wikingów[4]), w południowo-zachodniej części kanadyjskiej prowincji Alberta i południowo-wschodniej Kolumbii Brytyjskiej. W USA występuje w zachodniej części kraju w stanach: Kolorado, Idaho, Montana, Oregon, Waszyngton, Wyoming, Nowy Meksyk, Arizona, Nevada i Utah[2].
W Polsce gatunek rozpowszechniony w całym kraju. Lokalnie jest nieco rzadszy lub go brak zupełnie (np. na Żuławach Wiślanych, miejscami na Podlasiu i Mazowszu)[5]. Skupienia borówki czarnej, zwane jagodziskami, opisywane są jako bardziej rozległe i bogate w południowej części kraju[6].
Krzewinka, chamefit. Rośliny rozrastają się za pomocą kłączy koncentrycznie od środka na zewnątrz, tworząc płaty nieregularnie koliste, z najstarszymi partiami kłączy i krzewinkami w części środkowej, z najmłodszymi na obrzeżach[4][6]. Poszczególne klony borówki rozprzestrzeniają się na obszarze o średnicy do ok. 6–7 m[6]. Kłącza rozgałęziają się sympodialnie. Rosną bez rozgałęzień na odcinkach długości 20–30 cm, po czym tworzą dwa, rzadziej trzy lub więcej odgałęzień. Środkowe rośnie najsilniej i wyrasta w pęd nadziemny lub kontynuuje wzrost kłącza, by po kolejnych 20–30 cm uformować grupę pędów nadziemnych. Rozwój kłącza kontynuowany jest przez odgałęzienia boczne. W populacji dominują ramety w wieku mniejszym niż 6 lat[4]. Pędy nadziemne (krzewinki) rosną przez pierwszych kilka lat tylko w postaci wegetatywnej. Zakwitają po raz pierwszy po około 3–5 latach, intensywnie kwitną i owocują w wieku od ok. 5 do 13 lat[6]. Intensywne kwitnienie następuje co dwa lata[4]. Starsze okazy wchodzą w fazę starczą i osłabiają kwitnienie[6]. Po osiągnięciu wieku 15 lat wzrost roślin zwalnia i rzadko tworzą nowe pędy nadziemne i odgałęzienia, dożywają do ok. 34 lat[4].
Rośliny kwitną od kwietnia do czerwca. W Polsce pierwsze kwiaty pojawiają się od 20 kwietnia (na obszarach o łagodniejszym klimacie) do 12 maja, a masowe kwitnienie zaczyna się od 5 do 10 dni później. Kwiaty mogą być zapylane na dwa sposoby – przez owady oraz w wyniku samozapylenia. W warunkach naturalnych obserwowano zapylanie przez: Andrena lapponica, Andrena fucata, Andrena armata, Vespula norvegica, Vespula rufa, Vespula sylvestris, Bombus lapponicum, Bombus lucorum, Bombus agrorum, Bombus hortorum, Bombus terrestris, Bombus pratorum, Bombus jonellus, Psithyrus sylvestris, Apis mellifera, Nomada panzeri. Przy samozapyleniu jedynym niezbędnym czynnikiem jest działanie siły grawitacji[8].
Czas od zapylenia do pełnej dojrzałości owocu wynosi ok. 2 miesiące[4] (40–60 dni[6]). Masowe owocowanie trwa w Polsce między 19 czerwca a 14 lipca na obszarach o klimacie najbardziej łagodnym oraz między 11 lipca i 4 sierpnia na obszarach o klimacie najbardziej ostrym (okres ten trwa od 21 do 41 dni)[6].
Siewki obserwowane są w naturze generalnie bardzo rzadko[8]. Kiełkowanie następuje jesienią i wiosną[12]. Wzrost siewki jest bardzo wolny. Hipokotyl osiąga do 1 cm długości, jest zielny i nagi. Dwa liścienie mają zbiegającą niemal siedzącą nasadę i blaszkę eliptyczno lancetowatą z zaokrąglonym wierzchołkiem. Osiągają do 4 mm długości. Epikotyl osiąga do 1 mm długości[12]. Do około 10 tygodnia rozwijają się tylko pojedyncze liście juwenilne, wyróżniające się występowaniem wielokomórkowych, gruczołowatych rzęsek na ich brzegu i stronie brzusznej[8]. Wyrastają one skrętolegle, mają blaszkę eliptyczną i długość do 3 mm[12]. Liście właściwe pojawiają się dopiero u roślin trzymiesięcznych[8].
Jesienią następuje alokacja substancji odżywczych, które wycofywane są z organów nadziemnych do kłączy. Wówczas też, a także wiosną, najsilniej rosną kłącza. Korzenie wyrastają z kłącza głównie późnym latem i jesienią, podczas gdy nowe pędy nadziemne rozwijają się późną wiosną i wczesnym latem[4]. W warunkach wysokogórskich rośliny rozprzestrzeniają się wyłącznie wegetatywnie[6].
Liczba chromosomów 2n = 24[8]. Rośliny rozmnażają się głównie wegetatywnie, a rozmnażanie z udziałem nasion jest ograniczone. W efekcie powstają skupiska osobników mało zróżnicowanych genetycznie, nawet udział owadów w przenoszeniu pyłku nie gwarantuje w takiej sytuacji zapylenia krzyżowego[13]. Samozapylenie u borówki czarnej prowadzi do drastycznego spadku wytwarzania żywotnych nasion, co wiązane jest z szybkim pojawieniem się depresji wsobnej w wyniku chowu wsobnego[14]. Po zapyleniu pyłkiem osobnika podobnego lub identycznego genetycznie dochodzi do zapłodnienia, jednak liczba powstających nasion jest ograniczona, co jest spowodowane zamieraniem zarodków podczas ich rozwoju[15]. Zjawisko może być interpretowane jako depresja wsobna lub też jako mechanizm częściowej samoniezgodności na poziomie genetycznym[16][17]. Liczba powstających owoców jest podobna zarówno przy zapyleniu krzyżowym, jak i samopylności, jednak ponieważ wielkość owoców jest skorelowana z liczbą i wielkością nasion – zróżnicowanie klonów sprzyja zwiększeniu plenności roślin[4]. Stwierdzono istotnie większe zróżnicowanie genetyczne roślin w obrębie poszczególnych populacji (86%), niżeli pomiędzy nimi (14%)[18][4].
Szczególną cechą gatunku jest wyjątkowo duża zawartość antocyjanów (największa wśród jagód borówek[19]). Udział poszczególnych związków chemicznych z tej grupy jest zmienny i zależy od wielu czynników. W 100 g świeżej masy owoców występuje ich od 300 do 700 mg[20]. W owocach pochodzących z różnych populacji na terenie Finlandii średnią zawartość antocyjanów określono na 2878 mg/100 g suchej masy. W owocach roślin rosnących w południowej części tego kraju ogólna zawartość antocyjanów była niższa i były to głównie glikozydy cyjanidyny. Na terenach północnych w owocach dominowały glikozydy delfinidyny[21]. W początkowym etapie dojrzewania owoców wytwarzane są głównie procyjanidyny i kwercetyna, później jednak ich zawartość szybko spada[22]. Specyficzny dla borówki czarnej zestaw antocyjanów określany jest nazwą myrtilliny[6]. W skład tej kompozycji wchodzi 14–15 różnych związków z grupy antocyjanów[19]. W środowisku silnie zasadowym barwią się one na zielono, w słabo zasadowym na granatowo, a w kwaśnym – na czerwono[6]. Udział antocyjanów w owocach wzrasta wraz z ich dojrzewaniem i porą roku. Najbogatsze w antocyjany są owoce zbierane późnym latem, zawierające do 1,5 raza więcej tych związków niż owoce zbierane w lipcu[19].
Zawartość flawonoli wynosi średnio 14 mg na 100 g owoców i maleje w miarę dojrzewania owoców[19].
Owoce zawierają poza tym dużo cukrów, spośród których dominują fruktoza i glukoza, niewiele jest sacharozy. Liczne są kwasy organiczne (stanowią 1% owoców[23]), wśród których 90% stanowi kwas cytrynowy, trochę jest też jabłkowego, a już bardzo niewiele bursztynowego, mlekowego, szczawiowego i chinowego[6]. Zawierają ok. 8% pektyn[24] oraz 12%[25]–15%[24] tanin w suchej masie (według niektórych źródeł ich udział określany jest ostrożnie jako co najmniej 1%)[19]. Poza tym zawierają m.in. kwercetynę (3 mg/ 100 g ś. m.) i katechiny (20 mg/ 100 g ś. m.)[20]. Wyróżniają się dużą zawartością manganu, podczas gdy mało jest w nich wapnia i fosforu[6]. Owoce zawierają poza tym glikozydy (waksycyninę[6], asperulozyd i monoterpeinę[25]), polifenole (w miarę dojrzewania ich ilość maleje[19]), irydoidy[26] oraz glikokininy[6]. W nasionach oleje stanowią do 31% masy[23].
Liście zawierają podobne składniki jak owoce[25]. W liściach zawartość antocyjanów, katechin, flawonoli i kwasu hydroksycynamonowego wzrasta, gdy są one wystawione na bezpośrednie działanie promieni słonecznych. Prawdopodobnie flawonoidy w liściach stanowią mechanizm obrony przed stresem wywoływanym przez nadmiar światła[27]. Działanie fotoochronne antocyjanów może być także przydatne w okresie suszy[28]. Metabolizm flawonoidów jest aktywowany światłem ultrafioletowym, jednak mogą one brać udział również w obronie przed stresem biotycznym[29].
Gatunek występuje od niżu po wysokie stanowiska górskie (nawet powyżej górnej granicy lasu[30], w Gryzonii sięgając obszarów położonych na wysokości 2840 m n.p.m.[8]), miejscami masowo. Rośliny rosnące powyżej 1000 m n.p.m. bardzo rzadko kwitną[8], wraz z wysokością zmniejsza się wysokość roślin i sztywność pędów[31]. Jest to roślina kwasolubna – jest wskaźnikiem kwaśnych gleb, oligotroficznych z warstwą próchnicy surowej[30]. Rośnie na glebach piaszczystych i ubogich, ale wymaga odpowiedniej wilgotności[6]. Rośliny rosnące w warunkach wysokogórskich lub daleko na północy występują w miejscach otwartych, podczas gdy w warunkach klimatu umiarkowanego dobrze znoszą półcień i zasiedlają lasy[6]. Krzewinki rosnące w miejscach otwartych, nasłonecznionych mają pędy bardziej wzniesione pionowo, z małymi kątami rozgałęzień w przeciwieństwie do bardziej rozpościerających się roślin rosnących w lasach[4].
Mimo rozległego zasięgu na dalekiej północy nie jest to roślina w pełni mrozoodporna. Zwłaszcza młode pędy łatwo wymarzają (także w Europie Środkowej), a późne przymrozki powodują często znaczne szkody w plonie owoców, zwłaszcza jeśli wystąpią w czasie ich zawiązywania[6]. Istotnym czynnikiem umożliwiającym przetrwanie zimy jest okrywa śnieżna, której brak ogranicza występowanie gatunku w wyższych położeniach i na północnej granicy zasięgu[8].
W lasach użytkowanych intensywnie gospodarczo, w których wykonywane są zręby zupełne i przygotowanie gleby przed odnowieniem sztucznym, zmniejsza swoje zasoby. Z drugiej strony zmniejsza także plenność i osłabia wzrost w starych drzewostanach[4]. W lasach użytkowanych rębniami stopniowymi jej populacja jest stabilna, podobnie jak w nieużytkowanych gospodarczo lasach naturalnych[32].
Na ubogich siedliskach gatunek ma istotny wpływ na kształtowanie się próchnicy, jednak kłącza tej borówki są ubogie w składniki odżywcze i ich rozkład następuje bardzo wolno[6]. Opad liści borówki wynosi od 33 do 55 kg×ha−1/rok. Liście te zawierają od 0,4 do 0,8 kg ha−1 N, 0,4 do 0,6 kg×ha−1 Ca, 0,2 do 0,7 kg×ha−1 K, 0,1 do 0,2 kg×ha−1 Mg i od 0,04 do 0,08 kg×ha−1 P[33]. Poza tym zwarte i rozległe łany borówki zmniejszają istotnie dostęp promieniowania słonecznego do gleby i tym samym spowalniają rozkład materii organicznej. Z drugiej jednak strony osłabiają wypromieniowywanie ciepła. W efekcie uznaje się, że masowe występowanie tego gatunku przyczynia się do spowolnienia obiegu materii w ekosystemach leśnych na słabszych siedliskach i jego przyśpieszania na siedliskach żyźniejszych, co jest korzystne z punktu widzenia ich produktywności[6].
Zwarte łany borówki utrudniają kiełkowanie nasion i stanowią istotną konkurencję troficzną dla siewek drzew. W naturalnych warunkach ograniczają w efekcie odnowienie drzewostanu. W lasach użytkowanych gospodarczo ich oddziaływanie jest niezbyt istotne ze względu na odnawianie sztuczne drzewostanów realizowane na siedliskach borowych zwykle po zrębie zupełnym[6]. Poza konkurencją o światło i składniki odżywcze borówka hamuje kiełkowanie nasion drzew iglastych poprzez wydzielanie substancji allepatycznych, co zostało potwierdzone dla świerka pospolitego, świerka czarnego[34] i topoli osiki, jednak działanie to nie jest silne[35]. W wyniku zachodzenia sukcesji wtórnej rozprzestrzenia się na niektórych siedliskach, na których zanika m.in. wierzbówka kiprzyca (Chamaenerion angustifolium). Występuje także we wczesnych stadiach seralnych po pożarze, zanikając w kolejnych etapach sukcesji ekologicznej, np. na wrzosowiskach. Borówka czarna jest gatunkiem składowym wielu świerkowo-jodłowych, górskich lasów klimaksowych rosnących w Ameryce Północnej[36]. W północnej Eurazji jest dominantem w runie borów świerkowych[32]. W Europie środkowej gatunek trudny do ujęcia w klasyfikacji fitosocjologicznej, ponieważ rośnie we wszystkich lasach acydofilnych od borów sosnowych (Dicrano-Pinion) przez inne lasy iglaste (Vaccinio-Piceetea), dąbrowy (Quercetea robori-petraeae) i buczyny (Luzulo-Fagenion), a także w zbiorowiskach nieleśnych, np. na wrzosowiskach z rzędu Vaccinio-Genistetalia[30].
Gatunek odgrywa istotną rolę w stabilności i samoobronie ekosystemu, w szczególności na siedliskach ubogich, ze względu na istotną rolę dla bytowania wielu gatunków mikroorganizmów, owadów (na borówce zarejestrowano ich ponad 200 gatunków), ptaków, ssaków i makrofauny glebowej. Borówka wprowadzana do lasów porolnych sprzyja rozwojowi grzybów konkurencyjnych dla huby korzeniowej[6]. Borówka jest podstawowym źródłem pokarmu zimowego dla nornicy szarorudej. Owoce są spożywane m.in. przez bażanta zwyczajnego, głuszca, pardwy, zającowate i niedźwiedzie[36]. Stanowią istotny składnik letniej diety niedźwiedzi brunatnych w Finlandii[36]. Pędy borówki zgryzane są także przez owce. Żerowanie roślinożerców powoduje silniejsze krzewienie się roślin[8].
Nasiona są rozsiewane przez ptaki żywiące się owocami. Doświadczenia z droździkiem wykazały, że mechanizmem wabienia ptaków jest odbijanie światła ultrafioletowego przez owoce borówki czarnej, dzięki temu ptaki żywiące się owocami są skutecznie informowane o obecności i stopniu dojrzałości owoców[37].
Na liściach borówki żerują gąsienice owada Stigmella myrtillella, powodując powstawanie min. Do owadów żerujących na borówce zaliczają się m.in. przedstawiciele zwójkowatych (Tortricidae), omacnicowatych (Pyralidae), miernikowcowatych (Geometridae), sówkowatych (Noctuidae), barczatkowatych (Lasiocampidae) czy rośliniarek (Symphyta)[38][39]. Czynnikami ograniczającymi negatywne skutki żerowania tych owadów są polujące na nie ptaki[38] i mrówki, w tym zamieszkująca lasy iglaste mrówka północna (Formica aquilonia). W lasach na północy Skandynawii zaobserwowano u borówek rosnących w pobliżu mrowisk znaczny spadek uszkodzeń oraz ich obfitsze kwitnienie i owocowanie[39].
Borówka czarna może być atakowana i uśmiercana przez lęgniowce – Phytophthora pseudosyringae i Phytophthora ramorum. Na jej żywych liściach i gałązkach rozwijają się owocniki Exobasidium arescens i E. myrtilli (Exobasidiomycetes), Podosphaera myrtillina i Valdensinia heterodoxa (Leotiomycetes; ten ostatni powoduje chorobę – plamistość liści borówki), Leptosphaerulina myrtillina (Dothideomycetes), Naohidemyces vacciniorum (Pucciniomycetes), Septoria stemmatea (Mycosphaerellales), Coccomyces leptideus oraz Morenoina rhododendri. Liczne gatunki grzybów wyrastają na martwych pędach borówki[40]. Na pędach czasami rozwijają się także niektóre gatunki porostów, np. krużynka ziarenkowata (Micarea prasina)[41].
Na korzeniach borówki czarnej pasożytuje pszeniec leśny (Melampyrum sylvaticum). Ektomikoryzę tworzy zasłonak glinkowaty (Cortinarius bolaris), a endomikoryzę – Oidiodendron maius (Eurotiomycetes)[40], Phoma radicis-vaccinii (Dothideomycetes) i Rhizoctonia (Agaricomycetes)[8].
Gatunek zaliczany jest do sekcji Myrtillus[36] obejmującej w sumie około 12 gatunków[4]. W wyniku badań molekularnych do kladu oznaczonego nazwą Myrtillus zaliczono gatunki z sekcji Hemimyrtillus, Macropelma, Myrtillus oraz gatunek Costera endertii, przy czym relacje między tymi taksonami są skomplikowane, a tradycyjnie wyróżniana sekcja Myrtillus ma charakter parafiletyczny[42]. Ze względu na łatwość krzyżowania i poliploidyzację granice między poszczególnymi taksonami w tej grupie nie są wyraźne. Borówka czarna blisko spokrewniona jest z gatunkami V. globulare, V. caespitosum i V. membranaceum, przy czym sugerowano, że ten ostatni takson jest pochodzenia mieszańcowego, a w jego powstaniu uczestniczyły V. myrtillus i V. globulare[36]. W Europie środkowej i północnej rejestrowano także powstający w naturze mieszaniec z borówką brusznicą (V. vitis-idea) – V. ×intermedium Ruthe, jednak bardzo rzadko zawiązujący owoce[36]. Po raz pierwszy mieszaniec ten opisany został w 1889 z okolic Świnoujścia przez niemieckiego botanika Rudolfa Ruthego[43].
W obrębie gatunku wyróżniane bywały dwa podgatunki na podstawie różnic morfologicznych[36][44]:
W nowszych pracach botanicznych taksony te nie są wyodrębniane i uznawane są za synonimy gatunku V. myrtillus[10].
Występujące w północno-wschodniej Turcji (okolice miasta Artvin) rośliny tego gatunku opisano jako izolowaną i endemiczną odmianę var. artvinense. Odmiana ta wyróżnia się nieco większymi liśćmi (do 35 mm długości) o stępionych wierzchołkach oraz ciemnopurpurowymi i wyraźnie mniejszymi niż u osobników typowych owocami, osiągającymi do 4 mm średnicy[45].
Wyróżnia się kilka form różniących się barwą owoców[6]:
Opisano także formę pygmaea Ostenfeld 1896 wyróżniającą się niewielkimi rozmiarami (pęd nadziemny do 2,5 cm wysokości, liście do 5 mm długości i 3 mm szerokości), występującą na torfowiskach[8].
W polskim nazewnictwie ludowym i tradycyjnym funkcjonowały następujące nazwy: afina, afyny, borowina, borownik, borówczak, borówka, borówka zwyczajna, borôwka, borówka czernica, borzyk, carna jagoda, ciemna jagoda, czarna jagoda, czernica, czernina, czarne jagody, czernice, czornyja jahody, jafena, jafery, jagoda, jagoda czarna, jagoda czernica, jagoda leśna, jagodnik, jagodowisko, jagodzina, jagodzisko, modra jagoda, sinica[48][49]. Na większości obszaru Polski przeważa nazwa jagoda lub czarna jagoda, podczas gdy w południowej części (na południe od Katowic, Krakowa i Rzeszowa) – borówka, a na wschodzie (w Białostocczyźnie i Lubelszczyźnie) również czernica[48][50]. Stosowana w południowej Małopolsce nazwa borówka w pozostałej części kraju używana jest w odniesieniu do borówki brusznicy[50].
Nazwa rodzajowa vaccinium pochodzi od łacińskiego bacca – ‘jagoda’. Nazwa gatunkowa stosowana od XVI w. jest nawiązaniem do mirtu, który nieco przypominają krzewinki borówek[49].
Borówka czernica nie jest uznana za gatunek zagrożony. W Polsce nie podlega ochronie gatunkowej. Natomiast ze względu na szerokie rozpowszechnienie występuje w niemal wszystkich leśno-borowych siedliskach przyrodniczych chronionych w Polsce w ramach systemu Natura 2000, z wyjątkiem łęgów, jak również w różnych siedliskach zaroślowych czy wrzosowiskowych[51]. Dla szeregu siedlisk przyrodniczych jest wręcz gatunkiem typowym (reprezentatywnym). Przykładowo jej dominacja w warstwie runa siedliska zarośla kosodrzewiny (4070) jest warunkiem oceny stanu ochrony danego płatu tego siedliska jako właściwy[52]. W pozostałych przypadkach, np. w kwaśnych dąbrowach (9190), borówka czarna jest wymieniana wśród gatunków typowych lub dominujących, a więc jej obecność w runie ma korzystny wpływ na ocenę, jednak jej brak, przy obecności innych gatunków typowych, nie jest wystarczający do obniżenia oceny[53]. Z drugiej strony na niektórych siedliskach przyrodniczych bywa traktowana jako gatunek ekspansywny, którego liczna obecność obniża ocenę stanu siedliska, co ma miejsce na murawach bliźniczkowych (6230)[54] czy górskich łąkach konietlicowych i mietlicowych (6520)[55]. Ekspansja borówki czarnej w siedlisku wysokogórskich muraw acydofilnych (Juncion trifidi) i bezwapiennych wyleżysk śnieżnych (Salicion herbaceae) (6510) jest wskaźnikiem jego degradacji, jednak kilkuprocentowe pokrycie tego gatunku jest uważane za stan naturalny[56]. Pośrednia sytuacja występuje w przypadku śródlądowych borów chrobotkowych (91T0), gdzie borówka czarna jest charakterystycznym (a więc zasadniczo podnoszącym ocenę) elementem runa, jednak przy zbyt dużym pokryciu uważana jest (podobnie jak inne rośliny zielne) za gatunek ekspansywny[57]. Również w przypadku siedlisk: wysokogórskie borówczyska bażynowe (4060) i subalpejskie zarośla wierzby lapońskiej lub wierzby śląskiej (Salicetum lapponum, Salicetum silesiacae) (4080) gatunek ten podnosi ocenę, występując na mniejszej powierzchni, a obniża, występując na większej, przy czym granica, od której jego ekspansja jest uważana za degradującą, to 50% pokrycia[58][59].
Do celów spożywczych zbiera się owoce dojrzałe. Nie należy zbierać owoców mokrych od rosy lub po deszczu. Nie powinno się także umieszczać ich w szczelnych naczyniach (wiadrach, słoikach), lecz przewiewnych – najlepiej wiklinowych lub łubowych. Zbiór powinien być gromadzony w pojemnikach możliwie płaskich i o pojemności nieprzekraczającej 10 kg, tak by owoce nie uległy zgnieceniu. Podczas samego zbioru należy zresztą zachowywać ostrożność, tak by owoców nie kaleczyć i nie zgniatać. Zbiór może być prowadzony tylko ręcznie. Stosowanie narzędzi w formie grzebieni z pojemnikiem jest zabronione, ponieważ nie pozwala na selekcję owoców, wiąże się z uszkadzaniem pędów, ogałaca rośliny z liści i zanieczyszcza plon[6]. Wydajność jagodzisk wynosić może blisko dwie tony owoców z jednego hektara[4]. Po zbiorze owoce muszą być transportowane i przechowywane w niskiej temperaturze[6].
Ze względu na ryzyko zarażenia bąblowicą nie należy zbierać jagód opadłych na ziemię[75]. Owoce przed spożyciem powinny być dokładnie myte[76].
Owoce borówki czarnej oferowane i spożywane są w postaci świeżej, suszonej, mrożonej oraz jako składnik przetworów takich jak dżemy, soki oraz ciekłe lub sproszkowane koncentraty, będące suplementem diety[20]. Przetwory z jagód wyróżniają się długą trwałością[66]. W porównaniu do owoców takich jak truskawki, żurawina, wiśnie, maliny czy czarny bez – borówka zawiera wyjątkowo duże ilości antocyjanów[20]. Mimo dużej konkurencji rynkowej bardziej plennych jagód północnoamerykańskich borówek krzewiastych, jagody czernicy są bardziej cenione ze względu na silniejszy aromat[77] i bogatszy skład chemiczny, który na niego wpływa (o ponad sto związków chemicznych w stosunku do jagód gatunków amerykańskich)[4]. Najważniejszymi składnikami odżywczymi są węglowodany i kwasy organiczne, które wraz ze związkami eterycznymi i garbnikami mają też kluczowy wpływ na smak jagód[4][6].
Do tradycyjnie w Polsce przygotowywanych dań i przetworów z owoców borówki czarnej należą:
W sztuce kulinarnej, zwłaszcza Francji, sok, czasem moszcz lub nawet wyodrębnione antocyjany (myrtyllina), bywają używane do barwienia win na głęboki, czysty i trwały czerwony kolor (kupażowanie)[6], owoce zaś do przygotowania likieru. Z jagód wyrabiane są konfitury, dżemy, soki i galaretki[77]. Osłodzone owoce, surowe lub mrożone, wykorzystywane są jako farsz pierogów, nadzienie do ciast[36] (w Alzacji popularne jest tarte aux martilles[77]), słodkich bułek (tzw. jagodzianka) lub jako dodatek do deserów, np. gofrów czy naleśników.
Liście borówki czarnej były wykorzystywane jako składnik herbaty[36].
Z liści borówki uzyskiwano zielony barwnik, a z owoców niebieski i czarny, który może być używany jako atrament[64]. Pliniusz Starszy odnotował, że w starożytnym Rzymie za pomocą borówki czarnej barwiono na czarno ubrania niewolników[91].
Jagody czernicy pozyskiwane są ze stanowisk naturalnych. Dotychczas nie udała się uprawa tego gatunku[4], choć eksperymentuje się z zakładaniem półupraw ze ściśle kontrolowanym nawożeniem i zabezpieczaniem roślin przed wymarzaniem. Wyniki takich zabiegów nie dają jednak powtarzalnych i jednoznacznych efektów[6]. Potencjał produkcyjny tego gatunku jest dużo mniejszy niż w przypadku północnoamerykańskich borówek krzewiastych z sekcji Cyanococcus, wydających owoce nie pojedyncze, lecz skupione w gronach. Z drugiej strony lepsze walory smakowe i wartość odżywcza motywują do podejmowania prób zwiększenia plonów borówki czarnej. W Ameryce Północnej z powodzeniem od XIX wieku rozwijają się uprawy podobnego morfologicznie gatunku – Vaccinium angustifolium. W przypadku czernicy perspektywy zdają się mieć półuprawy z udziałem dziko rosnących roślin, ze względu na spadek plonów w przypadku uprawy roślin namnożonych wyłącznie wegetatywnie[4].
Zbieranie jagód w lesie to jedna z czynności typowo kojarzonych z polskim latem[63]. Zaliczane jest, np. na terenie Borów Tucholskich, do tradycyjnych zajęć ludności wiejskiej, która zebrane jagody i inne leśne owoce przeznaczała do bezpośredniego spożycia, na powidła, wino lub sprzedawała na targu, suszyła na lekarstwa lub używała do sporządzania barwników do farbowania tkanin[92]. Dziećmi zbierającymi w lesie grzyby i jagody opiekowała się Borowa Ciotka, która według wierzeń ludowych rdzennych Borowiaków zamieszkiwała tamtejsze lasy i była ich dobrym duchem. Przedstawiano ją jako staruszkę z koszem i kosturem, otoczoną przez zwierzęta, odzianą w szatę koloru kory sosnowej z zielonym pasem z igliwia oraz z diademem z szyszek na głowie[92]. Jest jedną z postaci z kaszubskich legend[93]. 2 lipca to dzień, w którym dawniej obchodzone było święto „Matki Boskiej Jagodnej”, podczas którego święcono jagody borówki[86]. Jest to nazwa ludowa święta Nawiedzenia Najświętszej Maryi Panny, w Kościele katolickim obchodzonego współcześnie 31 maja. Na Lubelszczyźnie wierzono, że do tego dnia należało wstrzymać się ze zbieraniem i jedzeniem leśnych jagód, malin, agrestu i porzeczek. Kobiety, polecając się w modlitwie Matce Boskiej Jagodnej, wierzyły, że będą miały wówczas zdrowe, silne i odporne na choroby dzieci[94]. W tradycji Lasowiaków tego dnia kobiety, którym zmarły dzieci, nie mogły jeść jagód. Złamanie zakazu oznaczałoby, że ich dzieci nie dostałyby jagód, które tego dnia w Niebie rozdawać miała Matka Boska. Zielem borówki tradycyjnie na wsiach polskich przybierano palmy wielkanocne oraz święconki[86].
W różnych miejscach i z różną tradycją odbywają się ludowe festyny i święta poświęcone czarnym jagodom. W Polsce festyn „Jagodobranie” organizowany jest dorocznie w Domatówku na Kaszubach[95][96]. W Belgii od połowy XX wieku festyn (Fête des Myrtilles) organizowany jest w Vielsalm[97], w Czechach tradycją są festyny (Borůvkobraní) w Borovanach[98], w Niemczech (Das Blaubeerfest) w Eggesin[99], w Rosji w Krasnowiszersku (Kraj Permski)[100], na Ukrainie we wsi Hukływyj (obwód zakarpacki), gdzie znajduje się też pomnik borówki[101].
Długa historia zbierania jagód znalazła odzwierciedlenie w literaturze dla dzieci. Maria Konopnicka napisała o tym poemat „Na jagody!” (1913) oraz wiersz „Na jagody” (1922). Tak pisała w poemacie:
Czarne jagody i ich zbieranie pojawiają się jako motyw piosenek harcerskich i dziecięcych. Utwór nieznanego autora pt. „Jagódki” rozpoczyna się od słów „Jesteśmy jagódki, czarne jagódki”, a śpiewany był m.in. przez zespół Fasolki. W jednej ze zwrotek ludowej kołysanki z Lubelszczyzny także wspomniane są jagody[102]:
Jan Twardowski napisał wiersz-modlitwę zatytułowany „Który stwarzasz jagody”. Ukazał się w tomie jego wierszy pod tym samym tytułem, wydanym w 1983 r. nakładem Wydawnictwa Literackiego[103]. Motyw owoców borówki pojawia się także w książce autorstwa Susan Gibb zatytułowanej „Czarne jagody”. Książka ta wydana została w Polsce w 2011 r. przez Korporację Ha!art w formie hipertekstu[104]. Taki sam tytuł nosi książka Witolda Zalewskiego, polskiego pisarza i publicysty, wydana w 1975 r. W literaturze białoruskiej i rosyjskiej także pojawia się motyw czarnych jagód. Legendę o czernicy („Легенда пра чарніцы”) napisał Siarhiej Czyhryn[105]. Odniesienia do jagód znajdują się także w utworach Pimiena Panczanki[106], Jauhiena Chwaleja[107] i Saszy Czornego[108].
Imię żeńskie Jagoda, pochodzące od Jadwigi lub Agaty, nosi współcześnie np. Jagoda Gołek – polska szachistka, Jagoda Gruszczyńska – siatkarka plażowa, Jagoda Adamus – profesor sztuk plastycznych czy Jagoda Stach – aktorka. Bohaterki o tym imieniu pojawiają się w serialach telewizyjnych (Czterdziestolatek, Pierwsza miłość, Kryminalni, Ja wam pokażę!) oraz animowanych (Podwójne życie Jagody Lee).
Borówka czarna zamieszczana jest na znaczkach, np. łotewskich, radzieckich czy niemieckich.
Borówka czarna (Vaccinium myrtillus L.) – gatunek rośliny wieloletniej z rodziny wrzosowatych (Ericaceae). Ma wiele nazw zwyczajowych, m.in. jagoda, czarna jagoda, czernica. Roślina jest szeroko rozprzestrzeniona w Azji, Europie i Ameryce Północnej na obszarach o klimacie umiarkowanym i arktycznym. W Polsce jest pospolita zarówno na nizinach, jak i w górach. Jest wykorzystywana szeroko jako roślina jadalna i lecznicza. Znaczenie gospodarcze borówki czarnej pozostaje wysokie mimo silnej konkurencji znacznie bardziej plennych borówek północnoamerykańskich (głównie borówki wysokiej), których owoce mają uboższy skład chemiczny od czernicy.
O Vaccinium myrtillus, também conhecida como mirtilo ou blueberry, é um arbusto que pertence à família Ericaceae (família da azálea, rododendro, medronho).[1][2] As plantas são arbustos de pequeno porte nativos da Eurásia e que também crescem em sub-bosques das florestas temperadas na Europa. Existe também o mirtilo americano, uma espécie nativa da América do Norte. É uma planta arbustiva, o fruto é uma baga que quando maduro adquire a coloração azul arroxeada, de tamanho pequeno, de sabor doce-ácido. Esta planta adapta-se bem ao clima temperado.
A Embrapa introduziu o mirtilo no sul do Brasil em 1983, trata-se de algumas variedades cultivadas na Europa em regiões nas quais o inverno é bastante rigoroso, daí a dificuldade em cultivá-las no país, apenas conseguido de forma satisfatória no sul do Brasil, nas serras de nordeste do estado do Rio Grande do Sul e em cidades planálticas, visto que o planalto catarinense ou meridional se encontra na zona subtropical e a uma altitude média de 1000m. Cidades catarinenses como São Joaquim, Bom Jardim da Serra, Urupema e Itá (Fazenda NiceBerry),[3] já estão introduzindo o fruto com sucesso, pois as temperaturas anuais destes logradouros encontram-se entre as mais baixas de todo o Brasil, com média de 11 °C a 13 °C anuais. No estado do Rio Grande do Sul, estas estão sendo inseridas, nas cidades mais altas das serras de nordeste do estado, e em cidades com altitudes entre 900 a 1200 m, tais como: São José dos Ausentes, Bom Jesus, Vacaria, Cambará do Sul, Jaquirana e São Francisco de Paula, visto, que apesar de serem altas e frias o ano inteiro, também possuem solo muito fértil e uma boa distribuição de chuva durante o ano todo.
Em Portugal cresce espontaneamente no Norte do país — Minho, Trás-os-montes e na Serra da Estrela.[4] O concelho de Sever do Vouga introduziu, por acção de um estudo de uma fundação holandesa, a variante americana desta planta em 1986 quando não existia em Portugal nenhuma plantação com fins agrícolas desta espécie, sendo na época a colheita de plantas silvestres delimitada às regiões do Gerês[5] e Montalegre. No Arquipélago da Madeira, o mirtilo local cresce a altitudes acima dos 700 metros e tem sido usado na alimentação e bebidas alcoólicas das ilhas.
Em 2012 segundo a ANPM,[6] a cultura do mirtilo encontrava-se já bastante difundida em todo o território nacional, a sua exploração com fins comerciais tendo crescido 700%. Acima de 90% da produção nacional destinava-se à exportação, contribuindo assim o mercado de consumo nacional, com uma percentagem mínima.[7] Em 2019 continuava a ser um setor da agricultura biológica emergente com as cultivares americanas Northern Highbush[8] e Southern Highbush as mais difundidas.
O sucesso do cultivo do mirtilo deve-se em parte, ao solo e água com um clima muito adequado que permite colher ao longo de muitos meses do ano com uma enorme qualidade. Embora a framboesa seja o fruto vermelho mais exportado em Portugal, o mirtilo[9] continua a ser um alimento biológico de grande crescimento na exportação, especialmente para o resto da Europa. Os maiores importadores de mirtilo português têm sido a França, Holanda e Bélgica.[10]
O mirtilo (do Latim myrtillus)[11] em Portugal Continental (e na Galiza)[12] é também popularmente conhecido como arando, fruto silvestre da arandeira (do Celta aran, cruzado com o Latim tardio rodandărum)[13] ou ainda uva-do-monte ou airela (possívelmente do Provençal aire).[14]
Tende a diferenciar-se atualmente o arando-(vermelho)(Vaccinium vitis-idaea) do mirtilo para fins comerciais, embora as duas variedades sejam fortemente aparentadas.[15][16]
Nas Ilhas da Madeira, a variedade local (Vaccinium padifolium)[17][18] é conhecida como uva-da-serra ou uveira. As bagas são usadas em compota e licor.[19]
O mirtilo já era um fruto utilizado pelo Homem desde o século XVI, principalmente devido às suas propriedades antioxidantes e antibacterianas. Esta pequena baga está no topo dos alimentos com maior teor de antioxidantes e é rico em fibra, vitaminas A, B e C e sais minerais (Mg, Ca, P, Fe, Z, Se, Mn, L).[20]
Atua em casos de diarreias graves. Embora a medida principal para o tratamento de diarreia seja a hidratação imediata. Indicado para ação local no alívio de inflamações na boca e catarros. Já foi muito utilizado contra febres. É atribuída à mirtilina a ação antibacteriana, sendo atualmente aceita como tratamento para infecção urinária baixa de repetição, principalmente em forma de suco.
Mirtilo é uma planta que trabalha bem na restauração da pequena circulação e por isto é usada em retinopatia diabética, falta de perfusão renal e pé diabético. Pesquisas recentes mostram que o mirtilo também é eficaz no combate aos radicais livres e ao colesterol ruim no organismos.[21] A folha também tem sido utilizada na medicina tradicional para tratar diferentes doenças como o diabetes. O instituto americano, National Institutes of Health, o reconhece como "possivelmente efetivo para problemas na retina de pessoas com diabetes ou pressão sanguínea alta"[22].
Além do consumo ao natural, o mirtilo é usado em compota, geleias, doces, vinhos, bolos, panquecas, muffins, muesli etc.[23]
O Vaccinium myrtillus, também conhecida como mirtilo ou blueberry, é um arbusto que pertence à família Ericaceae (família da azálea, rododendro, medronho). As plantas são arbustos de pequeno porte nativos da Eurásia e que também crescem em sub-bosques das florestas temperadas na Europa. Existe também o mirtilo americano, uma espécie nativa da América do Norte. É uma planta arbustiva, o fruto é uma baga que quando maduro adquire a coloração azul arroxeada, de tamanho pequeno, de sabor doce-ácido. Esta planta adapta-se bem ao clima temperado.
Afinul (Vaccinium myrtillus L., denumire populară: afin, afin de munte, afin negru, afene, asine, coacăz, merișor de munte, pomușoară) este un arbust din familia Ericaceae. Poate fi întâlnit în Europa, nordul Asiei, Groenlanda, vestul Canadei și vestul Statelor Unite.[1]
Este un subarbust (arbust mic), stufos, rămuros, cu tulpina de culoare verde, lungă de circa 30–60 cm, cu ramuri anguloase.
Frunzele sunt scurt-pețiolate, mici, ovale, denticulate (crestate pe margine), verzi pe ambele fețe.
Florile sunt verzui roșietice, albe sau rozé cu petalele unite sub formă de clopoțel, dispuse câte 1-2 la axila (subțioara) frunzelor. Înflorește în lunile mai-iunie.
Fructul este numit afină și reprezintă o bacă de culoare albastru-închisă sau albastru-brumărie, de formă rotundă, cu diametrul de 0,5 - 0,6 cm, zemoasă, cu suc violaceu, cu gust plăcut dulce acrișor.
Se poate înmulți prin însămânțare sau prin butași, obținuți din ramurile laterale care se înrădăcinează în turbă cu amestec de nisip. Pentru aceasta trebuie asigurată o umiditate moderată și o temperatură de 18 – 25 °C.
Afinul crește în regiunile alpine până la altitudinea de 2000–2500 m, mai ales pe versanții umbriți și umezi, prin păduri de conifere, pajiști montane, pe stâncării și pe soluri silicoase.
Frunzele și fructele - (Folia et fructus vaccinii myrtillus - expresii latine folosite mai ales în farmacologie).
Frunzele și fructele de afin au proprietăți astringente datorită taninului. Au activitate antibacteriană, modificând favorabil flora patogenă intestinală, și antidiareică.
Cu un conținut important de antioxidanți, afinele sunt fructe ce nu ar trebui sa lipsească din alimentația zilnică, indiferent că sunt consumate proaspete, congelate, sau sub formă de ceai.
Se recomandă în diabet (scade zahărul din sânge), gută, enterocolită (colită de fermentație sau de putrefacție), parazitoze intestinale, infecții urinare, uremie, ca antiseptic minor (este bacteriostatic) și diuretic precum și în reumatism, afecțiunile dermatologice, tulburările circulatorii periferice, uretrite, somatite, eczeme, ulcerații cronice sângerânde. Frunzele intră în compoziția ceaiului dietetic.
Afinele sunt folosite la obținerea afinatei, o băutură alcoolică destul de apreciată, sau la prăjituri și alte dulciuri.
Se pot folosi următoarele preparate:
Afinul (Vaccinium myrtillus L., denumire populară: afin, afin de munte, afin negru, afene, asine, coacăz, merișor de munte, pomușoară) este un arbust din familia Ericaceae. Poate fi întâlnit în Europa, nordul Asiei, Groenlanda, vestul Canadei și vestul Statelor Unite.
Brusnica čučoriedková [2][3] alebo čučoriedka [3](staršie: čučoriedka obyčajná[1][4][5], brusnica čučoriedka obyčajná[6][4][7]; zriedkavo: brusnica obyčajná [5], brusnica čučoriedka[8] ; nárečové a historické názvy pozri nižšie; lat. Vaccinium myrtillus) je poloker z čeľade vresovcovité (Ericaceae). Kvitne v máji až v júni, plody (čučoriedky) dozrievajú v auguste.
Modré plody čučoriedky sú veľké ako hrášok, môžu sa jesť samotné, používajú sa ako náplň do koláčov, ovocných pohárov a pod. , môžu sa zavárať. Plody sú sladké a silne farbia na tmavo modro až fialovo - teda sú kvalitným prírodným farbivom. Sú výborným prostriedkom proti hnačkám a prostriedkom na spevnenie stolice. Po ich požití je stolica dobre tvarovaná, tvrdá a tmavá.
100 g čučoriedok (zrelých bobúľ) obsahuje[16]:
Brusnica čučoriedková alebo čučoriedka (staršie: čučoriedka obyčajná, brusnica čučoriedka obyčajná; zriedkavo: brusnica obyčajná , brusnica čučoriedka ; nárečové a historické názvy pozri nižšie; lat. Vaccinium myrtillus) je poloker z čeľade vresovcovité (Ericaceae). Kvitne v máji až v júni, plody (čučoriedky) dozrievajú v auguste.
Borovníca (znanstveno ime Vaccinium myrtillus) tudi navadna borovnica, gozdna borovnica, črnica raste po gozdovih in planjavah srednje in severne Evrope. Razširjena je predvsem v predalpskem območju kot podrast v gozdovih. Razširjena je skoraj povsod po Sloveniji.
Borovnica raste najbolje v vlažnih, hribovskih in gorskih gozdovih. Potrebuje bolj humozna tla. Rastišča se lahko pojavljajo do 2000 m nadmorske višine. Rastišča borovnic se lahko razširjajo tudi na posekah, jasah in med redkim drevjem, kadar imajo v tleh dovolj vlage.
Borovnica raste v obliki malega, močno razvejanega, do 40 cm visokega grma s pokončnimi zelenimi vejami rastočimi pod ostrim kotom. Listi so dolgi do 2,5 cm , okroglo jajčasti, drobno nazobčanega roba, na vrhu so listi zašiljeni, imajo pa zelo kratek pecelj. Borovnice cvetijo od maja do junija, odvisno tudi od nadmorske višine, in imajo drobne zelenkaste cvetove. Zreli plodovi imajo temnomodro barvo, okrogle oblike, velikosti graha. Plod borovnice je užiten, prijetnega kiselkasto-sladkega okusa. Plodovi dozorijo v juniju in juliju.
Zrele borovnice vsebujejo veliko za prehrano pomembnih sestavin, kot so:
Borovníca (znanstveno ime Vaccinium myrtillus) tudi navadna borovnica, gozdna borovnica, črnica raste po gozdovih in planjavah srednje in severne Evrope. Razširjena je predvsem v predalpskem območju kot podrast v gozdovih. Razširjena je skoraj povsod po Sloveniji.
Blåbär (Vaccinium myrtillus) är ett ris som växer vilt i större delen av Europa (saknas i Medelhavsområdet) och delar av Asien. Det täcker stora ytor av skogsmark. Det blå bäret plockas allmänt för användning i bland annat sylt och blåbärssoppa.
Växten är ett cirka 30 cm högt ris, undantagsvis ända upp till 70 cm.
I Sverige blommar blåbärsris i maj/juni och bären är i söder mogna i juli, i norr i augusti. På småländska höglandet några veckor senare än övriga Götaland.
Blåbär är normalt överdragna med en tunn vaxhinna som skyddar bäret mot fukt och uttorkning och ger dem en matt, ljusblå färg.
Fullmogna blåbär har ett saftigt fruktkött, som trots växtens namn är mörkt vinrött. Smaken är söt med obetydlig syra.
Blåbär innehåller antioxidanter, bland annat 8 mg askorbinsyra per 100 g (rekommenderat dagsbehov 75…100 mg).[1] Näringsinnehållet i bären är ringa, och som överlevnadskost är det huvudsakligen vätskeinnehållet som är av värde.
Mycket sällsynt förekommer en hybrid med lingon (Vaccinium vitis-idaea): (blingon, även kallad blågon, V.×intermedium[2]). Hybriden har vintergröna blad och violetta bär.[3]
Blåbär är en av de vanligaste växterna i Sverige och beräknas täcka omkring 17 % landets yta.[4]
Blåbär trivs bäst i granskog och är en typisk skuggväxt, där bladen vrider sig i riktning mot det starkaste ljuset. På torrare mark blir riset mindre högt och bären torrare och mindre välsmakande.
Vissa bär saknar anlaget för vaxöverdraget (eproinosum) och är därför blanka och svartblå. Sådana bär brukar kallas skomakarbär.
Vita blåbär saknar helt anlaget för den blå färgen (eucocarbum). Om visst blåanlag dock finns, men är svagt, blir bären gröna och rosa
Blåbär är ett populärt bär och kan användas till bland annat paj, saft, sylt, marmelad, kräm, tesurrogat, blåbärsvin och soppa.
Färska bär har kort hållbarhet, men i frystorkad form är hållbarheten mycket god.
Bären kan användas inom textilfärgningen för färgning av ylle. Betat med alun ger de en lila eller rödaktig färg. Blåbär har också använts för färgning av faner.
Blåbärsrisets innehåll av garvämnen har hantverksmässigt använts för läderbearbetning.
I gamla timrade hus smetade man ofta lera på innerväggarna (lerklining), som sedan vitkalkades. Därefter dekorerade man genom att spräcka blåbär mot väggen så att bärsaften gav en färgfläck i kalken.
Inom folkmedicinen används bladen vid mild diabetes. Bären används invärtes vid diarré och utvärtes vid munhåle- eller svalginflammationer. Preparat med blåbärsantocyaniner används invärtes vid kapillärblödningar. [5]
Medicinsk verkan är svagt blodsockersänkande hos bladen medan bären har en antidiarroisk, vitamin P-effekt. Aktiva ämnen i bären är organiska syror (äppel-, citron-, kinasyra), garvämnen av tannintyp, antocyaninpigment (cyanin, delphinidin, malvidin, petunidin) samt vitamin A och C. Aktiva ämnen i bladen är organiska syror (bensoe-, äppel-, bärnstens-, kinasyra), triterpensyror (ursol-oleanolsyra), garvämnen av katekintyp: neomyrtillin. [5]
På apotek kunde man förr köpa Baccæ Myrtill, som ansågs vara febernedsättande.
Blåbär är en viktig växt för andra arters överlevnad, alltså en så kallad nyckelart. Riset betas av bland annat rådjur och älg, medan bären äts av en mängd olika fågelarter och björn. Tjäderkycklingar kan också hitta fjärilslarver på grenarna, vilket är en mycket näringsrik föda. Blommornas nektar utnyttjas av humlor och fjärilar. Blåbär har alltså en stor betydelse för den biologiska mångfalden i skogen[6].
Myrtillus är latin för liten myrten.
Enligt folktron är svarta blåbär giftiga eller åtminstone oätliga. I själva verket är de fullgoda.
Varför skomakare förknippats med vaxlösa blåbär är oklart.
Uttrycket blåbär som används på nybörjare eller amatörer inom sport härstammar från 60-talet. Mindre duktiga åkare i Vasaloppet stannade gärna vid stationerna med blåbärssoppa och spillde lite vid varje tillfälle så vid målgång såg de till slut ut som "blåbär". [8] Uttrycket har även äldre anor. I bondesamhället var alla vuxna upptagna med skörden medan barnen fick andra sysslor. En syssla som inte krävde muskelkraft eller erfarenhet var att plocka bär i skogen. Skördetid och bärtid sammanföll varför de yngsta och minst erfarnas arbetskraft togs till vara genom att låta dem plocka blåbär, därav uttrycket att en oerfaren är ett "blåbär".
Blåbär (Vaccinium myrtillus) är ett ris som växer vilt i större delen av Europa (saknas i Medelhavsområdet) och delar av Asien. Det täcker stora ytor av skogsmark. Det blå bäret plockas allmänt för användning i bland annat sylt och blåbärssoppa.
Yaban mersini (Vaccinium myrtillus), veya ayıüzümü[fundagiller (Ericaceae) familyasından ılıman iklimlere adapte olmuş bir üzümsü meyve türü. Anavatanı Kuzey Yarımkürenin serin ve dağlık bölgelerinde yetişen birçok türü vardır.
Genel olarak Kuzey Avrupa, Amerika'daki Rocky Dağları ve Türkiye'de, Karadeniz Bölgesi bölgesinin rakımca yüksek olan fundalık ve ormanlık bölgelerinde yabani formda değişik tipleri bulunmaktadır.
Yaban mersini özellikle 1906 yılında Amerika'da başlatılan ıslah çalışmaları sonucu doğadaki yabani formlarına göre kültüre alınan çeşitlerin, özellikleri (meyve iriliği, tadı, olgunluğu vs.) daha üstün niteliklere sahip olduğu görülmüştür.[1]
Ardahan'da Mosi, Rize'de Likapa, Trabzon'da Ligarba, Karakavuz'da Çalıçileği, Rize Pazar ilçesinde Kaskanaka, Rize Ardeşen ilçesinde Çera (Çela), Artvin'de Morsvi, Mahabak, Mesi; Giresun'da Çalı Çiçeği, Ordu'da Cırtlık Çileği, Yozgat'ta Köpek Üzümü, diğer bölgelerde ise Ayı Üzümü, Çay Üzümü veya Çoban Üzümü olarak isimlendirilen[Tarihte Kültür yaban mersininin köken formları ilk olarak ABD'de elde edilmişlerdir. 1906 yılında Dr. Coville ve Miss E. Whirete yabani olarak yetişen Vaccinium australe türünden küçük meyveli rubel çeşidini selekte etmişlerdir. Sistematik olarak başlayan bu ıslah çalışmaları gittikçe artan bir hızla gelişmiş ve 1920 yılında yeni çeşitlerle ABD'de ilk ticari bahçeler kurulmuştur. Günümüzde kültür çeşitlerinin çoğu yapılan melezmeler sonucu ortaya cıkmıştır.[2] Orta Avrupa'da özellikle Almanya'da genis ıslah çalışmaları Alman ıslahçı Dr. Heermann tarafından yapılmıştır. Dr. Heermann araştırmaları sonucu ilk olarak Blauewiss-Goldtrauble ve Blauweiss-Zuckertraube isimli çeşitleri üretime kazandırmıştır.[2] 1879 tarihli Osmanlıca bir belgede, henüz bugünkü çay bitkisinin yetiştirilmediği bir tarihte, Rize'deki ormanlarda, kırlarda ve halkın bazılarının bahçelerinde bol miktarda keşfedilen bir tür çay ağacından bahsedilmektedir. Bu belgeye göre yöre halkı bu bitkiyi, emek ve akça sarfederek terbiye edip yapraklarını kilosu on mecidiye karşılığında satmaktadır. O zamanın hükümeti tarafından gümrük vergisi alınan bu çaya benzeyen bitkiden, ayrıca orman vergisi de alınmak istenmektedir. Rusya Hükümeti bu bitkiden vergi namına bir şey almadığından bu çayların kaçak olarak yurt dışına çıkacağından endişe duyulmaktadır. Trabzon valiliğinin yazısı üzerine Osmanlı Hükümeti bu bitkiden örnekler istiyor. Orman Bakanlığı'nın da kontrolünde olmak şartıyla bunun yararlı olup olmadığı araştırılıp ondan sonra tarımının yapılmasına ve yaygınlaştırılmasına teşebbüs edilmesi tavsiye olunmuştur.[3] 1950 yıllarında yaban mersininin gece karanlığında görme kabiliyetini arttırdığı zannedilir, bu yüzden Norveç'in karanlık kış mevsiminde askerlere bol bol yaban mersini marmelat veya reçeli yedirilir, ve bu bir askeri sır olarak gizli tutulurdu. Daha sonraki araştırmalar bu etkiyi yalanladı.[4] Yaban mersini (Likapa), antioksidan madde içeriği en yüksek bahçe bitkisidir. Çok farklı amaçlar için kullanılmaktadır.[6]
Amerika'da
Avrupa'da
Osmanlıda
Norveç'te
Diğer türleri
Kullanım alanları ve faydaları
Kullanım alanları
Faydaları
Besin değerleri
Enerji
Maddeler
Kaynakça
Yaban mersini (Vaccinium myrtillus), veya ayıüzümü[kaynak belirtilmeli] fundagiller (Ericaceae) familyasından ılıman iklimlere adapte olmuş bir üzümsü meyve türü. Anavatanı Kuzey Yarımkürenin serin ve dağlık bölgelerinde yetişen birçok türü vardır.
Genel olarak Kuzey Avrupa, Amerika'daki Rocky Dağları ve Türkiye'de, Karadeniz Bölgesi bölgesinin rakımca yüksek olan fundalık ve ormanlık bölgelerinde yabani formda değişik tipleri bulunmaktadır.
Yaban mersini özellikle 1906 yılında Amerika'da başlatılan ıslah çalışmaları sonucu doğadaki yabani formlarına göre kültüre alınan çeşitlerin, özellikleri (meyve iriliği, tadı, olgunluğu vs.) daha üstün niteliklere sahip olduğu görülmüştür.
Невисокий кущик, 15-30 см заввишки з довгим повзучим кореневищем. Стебла висхідні або прямостоячі, розгалужені, із зеленувато-коричневою корою. Молоді гілочки зелені, гостроребристі. Листки чергові, на дуже коротких черешках, яйцеподібні (8-20 мм завдовжки, 5-16 мм завширшки) з тупою або злегка загостреною верхівкою, дрібно-зарубчасто-пилчасті, світло-зелені, на зиму опадають.
Квітки правильні, зрослопелюсткові, пониклі, на коротких квітконіжках, що виходять з пазух листків при основі молодих гілочок. Оцвітина подвійна, чашечка (до 1 мм завдовжки) вузька, плівчаста. Віночок (4-7 мм завдовжки) кулясто-глечикоподібний зеленувато-білий або зеленувато-рожевий з відігнутими чотирма-п'ятьма короткими трикутними зубчиками. Тичинок 8-10, маточка одна, зав'язь нижня. Цвіте у травні-червні. Нектар світлий або червонуватий, ароматний та приємний на смак. Активно відвідується бджолами. Сильна бджолина сім'я в погожий день може зібрати до 2,5 кг меду.[3]
Плід — куляста, чорна ягода (6-13 мм у діаметрі) з сизуватим нальотом, насіння численне у формі півмісяця.
Чорниця росте у хвойних і мішаних лісах на галявинах. Світлолюбна рослина. Цвіте у квітні-травні, плоди достигають у липні. Чорниця належить до рослин з більш-менш стабільною врожайністю. Зовсім неврожайні роки трапляються раз за 5-7 років. Урожайність її коливається від 120 до 1200 кг/га, в окремі роки досягає 1600 кг (в перерахунку на 100% покриття). На врожайність чорниці впливають різні фактори: тип лісорослинних умов, повнота і вік деревостану, метеорологічні умови вегетаційного періоду, наявність або відсутність запилювачів. Так при відсутності запилювачів утворюються ягоди в 1,7 раза легші, ніж на ділянках, де були завезені бджоли.
Поширена на Поліссі, у Карпатах, зрідка, у північному Лісостепу. Основні райони заготівель зосереджені у Волинській, Рівненській, Житомирській, Тернопільській, Сумській, Львівській, Закарпатській, Івано-Франківській та Чернівецькій областях. Також на півночі Чернігівської та Київської областей, у Карпатах. Запаси ягід значні, проте чорниця потребує дбайливого використання та охорони. Загальна площа чорничників становить 40 тис. га. Тільки на Поліссі України щорічно можна заготувати в середньому до 30 тис. тон ягід.
Харчова, медоносна, лікарська, фарбувальна рослина. Ягоди чорниці вживають свіжими, перетертими з цукром, у суміші з молоком і вершками. Вони є сировиною для різних галузей харчової і кондитерської промисловостей. З чорниць готують соки, морси, екстракти, сиропи, джеми, варення, компоти, мармелад.
У фруктово-ягідному виноробстві з чорниці готують вино, яке має високі смакові й дієтичні властивості, а також наливки і настоянки. Сік чорниці використовують для підфарбовування плодових вин і як харчовий барвник.
До складу ягід чорниці входять цукри (до 6%), лимонна, яблучна, молочна, бурштинова, щавлева, хінна кислоти (1-1,2%), глюкозид гліконін, барвник міртилін, дубильні й пектинові речовини, мінеральні солі, вітаміни А, С, В1, В2, РР. Пектини надають кондитерським виробам з чорниці високої якості, а в свіжому вигляді сприяють виведенню з організму людини шкідливих радіоактивних сполук.
Чорниця відноситься до дуже хороших медоносів, що дає багато нектару. За один день бджоли збирають до 2,5 кг меду на вулик, медопродуктивність від 30 до 80 кг з 1 га. Мед прозорий, ароматний, має лікувальні й дієтичні властивості.
У науковій медицині використовують ягоди і листки чорниці — Fructus et Folium Myrtilli. Висушені ягоди застосовують як в'яжучий засіб при гострих і хронічних проносах, особливо у дітей. Листки, що містять глікозид поліміртилін, використовують як засіб при лікуванні початкових форм цукрового діабету.
У народній медицині сухі плоди чорниці вживають як в'яжучий засіб у вигляді чаїв, компотів, киселів при лікуванні різних хвороб кишково-шлункового тракту. Сироп з ягід вживають при запаленні печінки, при недокрів'ї, зниженій кислотності шлункового соку. Рослину використовують при маткових кровотечах, водянці, жовчнокам'яній хворобі. Є вказівки, що ягоди запобігають розвитку силікозу, поліпшують зір. Антоціани, що містяться в плодах, використовують для виготовлення препаратів, що застосовуються для профілактики променевої хвороби.
Сік і ягоди чорниці мають бактерицидні властивості. Кислоти ягід поліпшують процеси травлення і запобігають відкладанню в порожнині суглобів солей щавлевої кислоти. Велике значення ягоди чорниці мають в нормалізації процесів обміну речовин, лікуванні подагри і ревматизму, запаленні слизових оболонок носоглотки. Плоди також застосовують для забарвлення тканин у синій колір.
Плоди чорниці звичайної містять вуглеводи (глюкозу, цукрозу, фруктозу, пектини), органічні кислоти (лимонну, молочну, яблучну, бурштинову, щавлеву), вітаміни (А, В, С, РР), флавоноїди (гіперин, кверцетин, астрагалін), антоціани (дельфінідин, мальвідин, ідаїн, міртилін), феноли, мінеральні речовини макро- та мікроелементи (залізо, манган, селен, кобальт, мідь, золото, срібло, цинк). Плоди чорниці містять багато дубильних речовин, рутину.
У зв'язку з тим, що чорниця містить багато заліза, її доцільно призначати при анемії. Залізо чорниці краще засвоюється порівняно з лікарськими препаратами, оскільки в ягодах рослини його супутниками є аскорбінова кислота та інші корисні для організму сполуки. Вживання ягід чорниці покращує кровообіг у сітківці ока, загострює нічний зір.
Листя чорниці звичайної мають протидіабетичні властивості завдяки наявності в ньому глікозидів (міртилін та неоміртилін).
Збирають плоди без плодоніжок вручну або за допомогою спеціальних совків (грабачок). Зібрані плоди сушать на відкритому повітрі, у сушарках або печах при температурі, не вищій 50-60°, розстилаючи тонким шаром на папері, тканині або решетах. Сухі ягоди пакують у паперові або тканинні мішки вагою по 35-50 кг і зберігають у сухих, прохолодних приміщеннях. Термін зберігання — два роки. Листки збирають вручну в період цвітіння, сушать у затінку або на горищах. Сировину пакують у тюки однакової ваги і зберігають у сухих, прохолодних приміщеннях. З метою поліпшення стану дикорослих чорничників рекомендується проводити такі заходи: омолоджувальне обрізування (раз у чотири роки), внесення невеликих доз мінеральних добрив (45-80 кг/га поживної речовини), поповнення зріджених заростей шляхом підсівання насіння або підсадки кущів, кореневих чи стеблових живців. Чорниця — одна із перспективних рослин для введення в культуру. При копіткому дослідженні дикорослої чорниці можна виділити форми, перспективні як для безпосереднього окультурення, так і для селекційної роботи.
У чорниці знаходиться велика кількість антиоксидантів, вживання цієї ягоди допомагає зберегти до самої старості хорошу пам'ять і гострий зір, зміцнює серцево-судинну систему, допомагає протидіяти інфекційним захворюванням і допомагає позбавитися від зайвої ваги. Чорниця має протизапальну, протигнильну, сечогінну, жовчогінну і терпку дію.
Найкорисніший антиоксидант — це антоціанин, якого в чорниці міститься більше ніж в інших рослинах. До складу ягід входить речовина глікозид миртиллин, діюче подібно до інсуліну, завдяки ньому чорниця знижує рівень цукру в крові і відновлює функцію підшлункової залози. Каротиноїди чорниці покращують зорову функцію, оновлюють клітини сітківки, покращують очний кровообіг і нічний зір. Включення в щоденний раціон чорниці рекомендоване людям, чия робота пов'язана із зоровою напругою.
Ягода, за рахунок своїх протимікробних і протизапальних властивостей, полегшує хворобливі стани при застудах, запальних процесах верхніх дихальних шляхів і при головному болю.
Одна з найкорисніших якостей чорниці — це її позитивний вплив на травну систему. Вживання чорниці нормалізує травлення, вона однаково ефективно діє як при проносах, так і при закрепах. Чорниця показана при печії і гастритах зі зниженою кислотністю.
Антикоагулянти, що входять до складу чорниці, перешкоджають здатності згущуватися крові. Бактерицидні властивості ягоди використовують для лікування бактеріальних інфекцій нирок і сечостатевих шляхів, легких форм шигельозу. Чорниця допомагає зменшити прояви геморою.
Обмежень для вживання чорниці дуже мало. Це індивідуальна непереносимість. Люди, що страждають захворюваннями підшлункової залози і жовчовивідних шляхів, перед включенням у раціон чорниці повинні неодмінно порадитися з лікарем.
Чорниця в Карелії
Bạn có thể tham khảo nội dung hoàn chỉnh trên trang web Wiki tiếng Thụy Điển [1]
Vaccinium myrtillus là một loại cây của Việt quất quả đen hay ỏng ảnh, thuộc chi Việt quất. Trong tiếng Anh loại cây này mang tên là Common Bilberry hay đôi khi được gọi tắt là Bilberry dù cái tên gọi tắt này cũng dùng để ám chỉ một số loại Việt quất khác. Đây vừa là một cây ăn quả vừa là một cây thuốc.
Cây bụi thấp, có quả màu xanh đen, hình dạng gần giống như quả nho, vị ngọt. Dạng hoang dại của cây phổ biến ở châu Âu và Anh Quốc; dạng cây trồng phổ biến ở Bắc Mỹ và nhiều nơi khác.[2]
Cây mọc nhiều ở vùng miền trung Thụy Điển. Đây là loại quả phổ biến và chiếm khoảng 17% diện tích của đất nước này.
Quả của cây Việt quất quả đen đã được dùng ở châu Âu từ 1000 năm trước đây như một vị thuốc chữa các bệnh tuần hoàn, tiêu chảy, tăng cường thị lực và nhiều công dụng khác.[3][4]
Quả có chứa chất chống oxy hóa.
Việt quất cũng là một cây ăn quả, với quả được dùng làm bánh kẹo, cất rượu.[2][3]
Lá của cây được dùng để chữa nhiều bệnh, trong đó có cả đái tháo đường.[3]
Bạn có thể tham khảo nội dung hoàn chỉnh trên trang web Wiki tiếng Thụy Điển
Vaccinium myrtillus là một loại cây của Việt quất quả đen hay ỏng ảnh, thuộc chi Việt quất. Trong tiếng Anh loại cây này mang tên là Common Bilberry hay đôi khi được gọi tắt là Bilberry dù cái tên gọi tắt này cũng dùng để ám chỉ một số loại Việt quất khác. Đây vừa là một cây ăn quả vừa là một cây thuốc.
Плоды синевато-чёрные из-за воскового налёта[3] или просто чёрные. Восковой налёт легко удаляется, и тогда ягода полностью соответствует своему названию[5]. Внутренность ягоды пурпурная, семян внутри неё может быть до 40, но среднее количество обычно вдвое меньше. Плоды поедаются лесными птицами (в том числе вяхирями и удодами), которые далеко разносят их неперевариваемые семена.
Размножение вегетативным и семенным путем.
В природе произрастает преимущественно в северных районах — в лесах, главным образом сосновых, и на болотах.
Ягоды черники употребляются в пищу и для приготовления наливки, киселей, варенья, пирогов. Хранят также в замороженном виде. Во многих местах сбор ягод приносит населению значительный заработок.
В ягодах черники мало фруктовых кислот. Но в них много A и В витаминов, марганца, волокон и флавоноидов. Ягоды — хороший источник витамина С, магния и кальция[6].
Хорошее медоносное растение, даёт много нектара. Ароматный мёд светлый, слегка красноватый[7].
Красящее вещество черники является РН-индикатором и при снижении кислотности меняет цвет на синий. Чернику используют как фиолетовый растительный краситель, например, для клеймения мяса. Сок ягод по разным протравам окрашивает шерсть и холст в фиолетовый и красный цвета[8].
Основные действующие вещества — конденсированные дубильные (5—7 %), антоцианы, пектиновые[9].
Принято считать, что суп, отвар или кисель из сушёных ягод помогает от поноса[9]. Свежая ягода считается полезной при лечении цинги.
В медицине используются как ягоды, так и листья черники. Они применяются в основном при болезнях глаз, желудочно-кишечного тракта, сахарного диабета и в геронтологии, а также местно при лечении ожогов и язв, стоматитов и гингивитов.
Листья и побеги употребляют при начальных формах диабета, так как содержащийся в них гликозид неомиртиллин обладает способностью понижать содержание сахара в крови[10].
Недостаток черники — при употреблении в больших количествах она вызывает запоры[11].
Для использования в лечебных целях плоды черники (лат. Fructus Myrtilli) заготавливают в стадии полной зрелости (в июле — августе), листья — в период цветения, срывают руками, сушат под навесом. Сырьё хранят в бумажных мешках, коробках, ящиках. Срок хранения — до 2 лет.
Побеги черники (Cormus Vaccinii myrtilli) входят в состав противодиабетического сбора «Арфазетин» вместе с крапивой, фасолью и клевером[9].
Издавна считается, что черника улучшает сумеречное зрение. По некоторым данным, лётчики британских военно-воздушных сил, участвовавшие в ночных вылетах во время Второй мировой войны, специально получали и ели черничный джем. Вместе с тем исследование, проведённое на флоте США в 2000 году, не обнаружило никакого действия черники на сумеречное зрение[12][13]. Лабораторные опыты показали, что употребление черники может предотвратить или лечить заболевания глаз, например, отслоение сетчатки[14], однако клинических исследований применения черники для лечения глазных заболеваний не проводилось.
Тёмно-синие ягоды черники содержат значительные количества красителя антоциана. Применение его в опытах показало уменьшение рисков многих заболеваний[15]: сердца, кровеносной системы[16], глаз[17] и рака[18][19].
Кроме антоциана, в чернике содержатся протоантоцианиды, флавоноиды и танины, которые действуют как антиоксиданты[20], уменьшающие воспаления.
В офтальмологии, как правило, используется экстракт черники.
Черника обладает ограниченными терапевтическими свойствами. В основном, положительное действие связано с улучшением кровотока сетчатки глаза. Многие люди ошибочно полагают, что черника улучшает зрение «вообще», и часто это используется в недобросовестной рекламе различных лекарств и биологически активных добавок.
Черника имеет естественный ареал в Северной Европе и в Азии в зоне тайги, особенно в субарктическом поясе. Встречается и в Северной Америке, но не является там изначальным видом. Часто под названием черника продаётся Blueberry. Разницу пытаются в английском языке выделить наименованием «bilberry», в противовес традиционному «blueberry».
Плоды синевато-чёрные из-за воскового налёта или просто чёрные. Восковой налёт легко удаляется, и тогда ягода полностью соответствует своему названию. Внутренность ягоды пурпурная, семян внутри неё может быть до 40, но среднее количество обычно вдвое меньше. Плоды поедаются лесными птицами (в том числе вяхирями и удодами), которые далеко разносят их неперевариваемые семена.
Размножение вегетативным и семенным путем.
В природе произрастает преимущественно в северных районах — в лесах, главным образом сосновых, и на болотах.
黑果越橘(学名:Vaccinium myrtillus,英语:bilberry, whortleberry),又称欧洲蓝莓(英语:European blueberry),是杜鹃花科越橘属的植物。
矮生落叶灌木,高15~30 (~60) cm,枝黄色,具3~5翼。叶柄极短,长约1毫米;叶片纸质,卵形或椭圆形,先端锐尖或钝圆,基部宽楔形至钝圆,边缘具细锯齿,长1~3cm,宽0.6~1.6cm。花1~3朵生于当年生枝的叶腋,下垂;花梗长2.5-3.5毫米;花冠淡绿色带淡红色晕,球状坛形,长4-6毫米,4-5浅裂,裂片反折。浆果球形,直径6-10毫米,成熟时蓝黑色,外面被灰白色粉霜。
果实可直接食用,亦可用于制作果酱、糕点等食物。
尽管欧洲传统医学将黑果越橘入药,并且黑果越橘含有对健康有益的成分如花青素,但是目前没有足够的证据表明黑果越橘能用于治疗任何疾病。[1]
主要分布于欧洲、北美和亚洲北部。北欧分布较多,在斯堪的纳维亚开阔的松树林下或干旱的地方都有分布,海拔分布可达1700米。芬兰蕴藏量达15至20万吨,商业性采收量约占其4%,波兰年产量达2.6万吨,德国年产量约400吨,每年从斯堪的纳维亚等地进口约2500吨,在斯洛文尼亚也有一定产量。
黑果越橘(学名:Vaccinium myrtillus,英语:bilberry, whortleberry),又称欧洲蓝莓(英语:European blueberry),是杜鹃花科越橘属的植物。
セイヨウスノキ(西洋酸の木、学名: Vaccinium myrtillus)は、青色の食用果実を付ける低木の一種の一つである。一般的にビルベリー、ハイデルベリー、ワートルベリーと呼ばれる[1]。ブルーベリー(Vaccinium cyanococcus)と多くの共通点を持つ。その他のスノキ属の近縁種と区別するために、英語ではCommon BilberryあるいはBlue Whortleberryとも呼ばれる。
スノキ属の模式種である。
種小名のmyrtillusは、果実および葉がギンバイカ(myrtle)のものと似ていることに由来する[2]。
セイヨウスノキはヨーロッパ(スウェーデン、ノルウェー、デンマーク、フィンランド、フェノスカンジア、スコットランド、アイルランド、ポーランド、イタリア、フランス、ドイツ、ウクライナ、ロシア)、北アジア、グリーンランド、カナダ西部、アメリカ合衆国西部に自生している[3]。野生では、ヒースの生えた原野や酸性土壌に生育している。セイヨウスノキのベリーは旧世界において長い間食べられてきた[4]。セイヨウスノキは北米のブルーベリーの野生起源種の一つである。
樹高は低く、20~40センチメートル。
同属他種と比べてもアントシアニンの量が多い。俗に「眼精疲労や近視によい」などといわれているが、ヒトでの有効性については信頼できるデータが見当たらない[5]。アントシアニン自体の人への有効性は実証されていない。
歴史的に、果実や葉の抽出物(茶)が下痢、壊血病などの治療に用いられてきた[6]。今日では、果実は下痢、生理痛、眼疾患、静脈瘤、静脈不全、その他の循環障害の治療のために、葉は糖尿病を含む全く異なる症状の治療のために用いられている[6]。しかしながら、いかなる症状に対するビルベリーの効果を支持する科学的な証拠は不十分である[6]。
ビルベリーの葉は経口で大量に摂取した場合、危険性が示唆されているため避けるべきである、とされている[5]。
セイヨウスノキは1000年近く伝統的なヨーロッパ医学において使用されてきた。市販されているセイヨウスノキ(ビルベリー)のハーブ系サプリメントは循環障害、視力の補助、下痢およびその他の症状を治療するために用いられている[1][7]。
料理では、ビルベリーの果実はアメリカン・ブルーベリーと同じ目的(パイ、ケーキ、ジャム、マフィン、クッキー、ソース、シロップ、ジュース、キャンディー等)のために一般的に使用されている[1][8]。ビルベリー類のほうがより香り豊かで、風味やビタミン含量もより高いため、特に咳止めシロップやビルベリーワインを作るのに適している[4]。
伝統的な医学では、ビルベリーの葉は糖尿病を含む種々の症状に対して用いられている[1]。アメリカ国立衛生研究所 (NIH) は、ビルベリーについて「糖尿病あるいは高血圧の人の眼の網膜に関する問題に対してもしかすると有効 (possibly effective)」であると評価している[9]。
セイヨウスノキ(西洋酸の木、学名: Vaccinium myrtillus)は、青色の食用果実を付ける低木の一種の一つである。一般的にビルベリー、ハイデルベリー、ワートルベリーと呼ばれる。ブルーベリー(Vaccinium cyanococcus)と多くの共通点を持つ。その他のスノキ属の近縁種と区別するために、英語ではCommon BilberryあるいはBlue Whortleberryとも呼ばれる。
スノキ属の模式種である。
種小名のmyrtillusは、果実および葉がギンバイカ(myrtle)のものと似ていることに由来する。
유럽블루베리(Vaccinium myrtillus 바키니움 미르틸루스[*])는 흔히 빌베리, 홀틀베리로 불리는 파란 빛깔로 된 식용 과일의 관목종이다.[2] 블루베리(Vaccinium cyanococcus)와 많은 공통점이 있다. 다른 산앵도나무속 동종들과 구별하기 위해 더 정확히는 블루 홀틀베리(blue whortleberry), 커먼 빌베리(common bilberry)라고 부른다.
유럽블루베리(Vaccinium myrtillus 바키니움 미르틸루스[*])는 흔히 빌베리, 홀틀베리로 불리는 파란 빛깔로 된 식용 과일의 관목종이다. 블루베리(Vaccinium cyanococcus)와 많은 공통점이 있다. 다른 산앵도나무속 동종들과 구별하기 위해 더 정확히는 블루 홀틀베리(blue whortleberry), 커먼 빌베리(common bilberry)라고 부른다.